Málokedy sa viem "vytočiť", ale ak áno, stojí to za to. Často sa čudujem ľuďom, ktorý stále na niečo brblú, zlá nálada z nich len tak srší, ako takí vôbec môžu existovať? No, možno, keby som sa teraz pozrela do zrkadla, čo sa teda nepozriem, by som sa divila, ako veľmi sa im podobám.
Tak, čo "vytáča" mňa?
- v práci ma vytočilo:
..chodím do práce soboty, nedele, sviatky, nesviatky, neskoro večer, skoro ráno, len aby chlapci mali v poriadku mašinu, na ktorú robím programy a tým pádom šlape výroba firmy, lietam, ako zdutá koza, len nech sú tie naprogramované a vyrobené kusy nachystané v daný termín na export.. príde do kancelárie majiteľov synáčik, telefonujúc so svojou manželkou a na jej otázku, ktorá sa nedala nepočuť, že čo robím, jej on odpovie: Nič, ako vždy.. Dozviem sa, že robím to Nič, od človeka, ktorému otecko kúpil byt, auto, dal mu ešte aj prácu vo firme za 5-násobok toho, čo mám ja a keď nepríde do práce, výroba šlape, či tu je, alebo nie.
Ďakujem, aj takéto všimnutie mojej Nič-práce, je všimnutie.
- v rodine ma vytočilo:
...utekám s malou niekam, kam by tá malá naozaj nemusela, vzápätí som dodžubaná od mamy, prečo som ju nedoviezla na varovanie.. A keď idem v piatok do školy a vo štvrtok jej malú doveziem, tak padajú otázky typu: to tu bude aj spať? Od nás pôjde aj do školy? Doniesla si jej niečo na desiatu? To s ňou mám robiť aj úlohy, lebo mne ide seriál o piatej..
Ďakujem za priority mami, ktoré si si v živote určila, lepšie, ako žiadne..
Nevytáčam sa až tak často, vôbec nie, len som niekedy sebec, lebo čakám trochu uznania v práci a pochopenia v rodine..
