Včerajšia návšteva materskej škôlky na Budapeštianskej 3 v Košiciach ma presvedčila, že byť učiteľkou v MŠ nemôže byť hocikto. Nieje to iba povolanie, ale aj poslanie. Nefalšovaný úsmev, záujem o každé jedno dieťatko, v neposlednom rade láska. Moja dcéra k tetám učiteľkám priľnula ako magnet. Nečudujem sa..... Som im ale nesmierne vďačná, že za ten čas, ktorý som ja s dcérkou nemohla byť, ma zastúpili veľmi dobre. Až pridobre, povedala by som.
Škôlka končí, začína sa škola..........to bolo námetom pre včerajšiu rozlúčkovú slávnosť so školkou. Bolo to dojímavé. Plakala som. A nielen ja. Všade, kam som dovidela cez rozmazanú maskaru som videla slzy v očiach rodičov. Aj oteckov. Niektorý verejne, iný len tak do kútika, aby to nikto nevidel. Pani učiteľky sa nehanbili, slzičky sme videli všetci. Ale také úprimné.
Byť v triede medzi krpcami je fakt zážitok. Všetko sa mi tam páči. Ešte aj tie maličké stoličky, všade výtvory "domácich". Na stenách visia najkrajšie práce, prípadne ocenenia, na chodbách sú spomiekové tablá predchádzajúcich škôlkarov. Celý ich svet je taký pekný, útulný, hravý, ale najmä farebný. Hlavne o tú farebnosť ide......podľa detí je to väčšinou tak, že čo nieje farebné, tak sa vlastne neráta. Alebo je to určené pre dospelákov. Detičky dostali prekrásnu tortu, pohostenie bolo nádherne naaranžované. Prvý krát ale v histórii MŠ dostali aj osvedčenie o ukončení predprimárenho vzdelania. Zase nejaký vtip, myslela som si. Zistila som, že ide o originál tlačivo, podobné prváckemu vysvedčeniu. Pani riaditeľa nám rodičom prízvukovala, aby sme si tento dekrét uchovali, pretože pri nástupe do školy sa ním musíme preukázať. Pridala aj príhodu, ktorá ma hneď chytila za srdce:
Pred dvoma dňami, ako som tieto osvedčenia chystala, za mnou do riaditeľne prišiel jeden žiačik. Ako sa mám, a že čo to vyrábam. Odpovedala som, že je to osvedčenie, a je to pre ich celú triedu. Chvíľu sa díval a zahlásil, že nieje pekné, lebo nieje farebné. Potom som vysvetlila, že je to vlastne taký doklad, ten nemusí byť vždy pekný. Na to malý chlapček zahlásil: "to nevadí, veď ja si ten štátny znak doma vyfarbím!"
Ďakujem pani učiteľky za krásny farebný svet, ktorý ste v tomto našom dospeláckom utvorili pre naše deťúrence..........
