Raz mi muž. . ten muž, ktorý je, a som o tom presvedčená, mojím osudovým povedal:
„Ja si Ťa nájdem,“
a skutočne si ma našiel. Prvý krát, uprostred davu ľudí, keď som si len tak tancovala, pristúpil ku mne, chytil ma do náručia, trošku nesmelo sa usmial a pobozkal ma. Mne sa na tri sekundy zastavilo srdce, roztriasli sa mi kolená a keby ma nedržal padla by som rovno na zem. Šťastie a čaro tej chvíle vo mne zostalo dodnes. Viem si vybaviť ten pocit, vidím jeho plachú tvár a cítim ten strach z nepoznaného.
Ale nič krajšie nepoznám.
Ten muž je po mojom boku aj dnes. Aj keď boli časy, kedy sme sa nevedeli nájsť. Keď sme hľadali na nesprávnych miestach a tá cesta, ktorá mala byť našou spoločnou náhle zmenila smer a my sme sa stratili niekde na pol ceste. Boli chvíle, keď sme boli tak vzdialení, že znovu sa stretnúť vyžadovalo množstvo síl, ktoré sme nemali. Rozdali sme ich . .
Žili sme pod jedným nebom, bez toho, aby sme vedeli, že sme tu raz boli. . Pre seba.
Boli to ťažké chvíle. Množstvo sĺz zdobilo moju tvár a množstvo hviezd počulo moje želania, ktoré som so zdvihnutým zrakom k nebu vyslovovala každú noc.
„Len mi prosím vráťte to šťastie. Len mi prosím vráťte jeho. .“
A keď som raz čítala knihu, bolo v nej napísané:
Miluje ma. Miluje ma tam, kde je. Vie, že ho milujem tam, kde som ja. A naše cesty sa znovu pretnú. Vtedy, keď bude ten správny čas na naše šťastie.
A nikdy predtým som sa s ničím tak nestotožnila. V tej chvíli som vedela, že to zasahuje moje srdce viac, ako je prípustné a že to tak určite bude. Lebo ja si to želám.
Našli sme sa znovu. Čas na naše šťastie . . je teraz. A je to ten najkrajší čas môjho života.
Vždy bude. . .
Keď bude po mojom boku. . môj osudový muž :)
