"Ked nic neziadate dostanete najviac"
Zaznelo z ust moderatorky v talkshow, ked prave rozoberali zivot a vztahy medzi muzom a zenou. To, ako vzdy jeden z partnerov chce stale viac a viac a ze vzdy jeden miluje viacej ako ten druhy a tak podobne. Ako vzdy po rozchode zena place, nevie sa zmierit s tym, ze bola odstrcena, zrazena priamo hubou na zem a ze muz ako velky maco chodi s hlavou hore a vravi si "Tak toto by sme mali." Vraj zacinat od nuly je vzdy tazke, stresujuce, cloveka to privadza do depresii a podobne sracky. V duchu som sa smiala, pretoze sa ma to vobec netykalo. Mala som muza svojich snov a bezproblemovy vztah. Skoro vsetok cas mimo prace sme travili spolu, chodievali sme von zabavat sa, na vylety, do kina, drzali sme sa za ruky a neustale sme boli na sebe nalepeni ako splaseni pubertiaci, bozkavali sme sa na ulici akokeby sme mali 16 a tesilo nas to, pretoze sme tak ludom ukazovali, ze patrime k sebe a oni sa pohorsovali nad nasim spravanim. Ale nam to bolo jedno. Boli sme jedna dusa, dve strany ale jedna minca. Navzajom sme sa doplnali, dokazovali si lasku, nie slovami, ale cinmi.
Ked ste zamilovani, nikdy vas nenapadne, ze to raz moze skoncit, ze staci sekunda a vas zivot sa moze zmenit o tristo stupnov a ze budete musiet zacainat od nuly. Ani ja som netusila, ze je to mozne, ze ta trapna zenska z televizie moze mat pravdu, ze vsetko moze byt zrazu take bez zivota...
Ked sme raz lezali na posteli, ja hlavou na jeho hrudi, on ma hladil po vlasoch, pretoze vedel, ze to zboznujem opytala som sa ho :
"Milujes ma este?"
"Co Ta to napadlo?! jasne, ze Ta este milujem"
"Tak dobre"
Usmiala som sa a zavrela som oci. Neviem preco som mala taky pocit, ze by ma uz nemiloval, neviem preco som zacinala pochybovat o jeho laske ku mne. Mozno.. siesty zmysel mi naznacoval POZOR nieco sa deje a ja som nevedela co. Alebo, mozno som aj vedela, len som si to nechcela pripustit.
Pracoval ako riaditel v jednej velkej marketingovej firme. Sikovny chlap. Tam sme sa spoznali. Ked som si hladala zamestanie, pozval ma na kavu, pretoze vtedy este netusil, ze sa uchadzam o miesto asistentky riaditela. Aka nahoda. Jedna kava a uz nedokazal prestat na mna mysliet. Samozrejme, ze to miesto som dostala a nestalo ma to, skoro nic.
Vzdy cez tyzden pracoval, rovnako ako ja, a vikendy sme mali obidvaja volne. Celkom som si na to zvykla, pretoze sme si vzdy na vikend urobili program aby sme doma nezhnili od nudy.Piatok som mala najradsej, pretoze sme chodili "vymetat" bary a potom sme skoro celu sobotu prelezali v posteli. Ale teraz zacalo byt vsetko ine. Kazdy druhy tyzden chodil na vselijake skolenia a rokovania bohvie kam a ja som sedela doma, sama.
Malokedy sa mi ozvala Nina ci by sme niekde nevybehli, pretoze ona uz mala dieta a s dietatom prichadzaju starosti a skoro vsetok cas venovala jemu a manzelovi. Bola to moja najlepsia priatelka uz od strednej. Vedeli sme o sebe vsetko a ako pojasene pubertiacky sme toho navyvadzali akurat tak dost.
Jeden piatok, ked Jakub odisiel na rokovanie do Bratislavy mi zavolala Nina, ze maleho si berie jej svokra a ze my si mozeme vyhodit z kopytka ako za starych cias. Potesila som sa, pretoze som uz myslela, ze ostanem doma a budem sa nudit. Tak som sa teda zacala chystat a o desiatej sme vyrazili.
Vonku to zilo a mne to pripadalo ako keby som mala o desat rokov menej a bola som znovu ta mlada zaba, ktora si chce uzivat piatkove flamy. Vosli sme do vychytaneho podniku, samozrejme, nasa cesta smerovala rovno k baru a potom to uz islo..
"2 x tequilu"
Smiali sme sa, tancovali, prebrali asi cely nas zivot od A po Z.. Neskor sa pri nas pristavil muz.
"Ale nie, Michal? Si to Ty ? " pozerala som s udivom. "Vyzeras super, co tu robis?"
Michal. Spoluziak zo srednej, fesak, futbalista, vysportovana postava, ziarivy usmev. Proste presne ten typ, pre pubertacky, krasny ako obrazok a v hlave vakuum.
"Caute baby, davno som vas nevidel. Ja som tu s kamosom, oslavujeme jeho narodky, pridate sa k nam?"
"Preco nie?!" povedala Nina s radostou.
Prisadli sme si k nim a zabava pokracovala. Tequila sa "liala potokom" a mne uz zacinalo byt poriadne horuco. Tocila sa mi hlava a myslela som, ze kazdu chvilu odpadnem. Potrebovala som ist na vzduch. Hned.
"Nina hned pridem, potrebujem sa vyvetrat."
Odisla som von. Oprela som sa o stenu a zapalila osm si cigaretu.
"Krava" vravim si. "Je Ti zle a este si k tomu zapal moja, dobre."
"S kym sa rozpravas?" ozvalo sa zrazu.
Zacala som sa smiat "To len tak, nahlas myslim"
Bol to Michal. Tiez potreboval vyvetrat tak prisiel za mnou (Haha aka lacna vyhovorka).
"Nesadneme si?" opytal sa.
A ja som si sadla, pretoze som nevladala. Najprv sme len tak ticho sedeli a fajcili. Neskor..
"Mas priatela?" opytal sa.
"Mam"
"Dlho?"
"Dlho."
"Si strucna" odvrkol.
"Nevladzem" povedala som skoro sepotom.
"Mozes sa kludne opriet aj o mna" povedal a usmial sa.
Vtedy mi to bolo jendo, tak som sa o neho oprela. Zacal mi hladkat vlasy a ja som mu povedala aby prestal. Ale ignoroval moj prikaz a pokracoval dalej. Skoro som mu odspavala na nohach, ked...
Zdvihol ma a chytil mi bradu. "Nespi princezna noc je este dlha." A zacal ma bozkavat. Neviem preco som ho neodstrcila, neviem preco som sa nechala bozkavat, tam pred podnikom na lavicke, kde chodili ludia. Mozno som nechcela, mozno som potrebovala prave toto. Nehu cloveka, ktoru som uz nedostavala od svojho priatela. Ale nevedel o tom nikto. Nikomu som sa nespovedala.
Odtiahla som sa.
"PRESTAN!" zvysila som hlas.
"Prepac. ja.. ja nechal som sa uniest" ospravedlnoval sa.
Pipol mi mobil. "No super moja, oblizuj sa tu s ex spoluziakom zatial co tvoj priatel niekde vysedava na rokovani a najradsej by bol s Tebou doma" myslela som si.
"Hned som pri Tebe babika.cmuk "
V tom momente som vytriezvela. On ide domov?!
"KRISTEPANE" povedala som zdesene.
"Co sa deje?"
"Nic. Musim ist prec, prepac, vidime sa..... inokedy."
Odchytila osm si 1. taxik, ktory som videla nasadla som a isla domov. Citila som sa vinne aj stastne, ze som bola s Michalom a ze ide domov.
Rychlo som sa zobliekla, hodila rychlu sprchu a nahodila sa do noveho spodneho pradla, ktore somsi kupila.
A cakala som. Hodinku, dve... tri.
Uz som sa zacinala bat, ze sa nieco stalo, tak som zobrala telefon a vytocila - milacik-
"Tuuuut.....tuuut.....tuuuut.....tuuuut.." .. zvlastne, nedviha...
"Ano?!" ozval sa trochu zadychcany.
"Ahoj milacik, tak kde si tolko?"
"Kde som? ved v Bratislave."
"V Bratislave ? ved si mi poslal sms, ze zachvilu si pri mne"
"A... aa..ale to musi byt omyl laska, urcite som ti nic take nenapisal, ved preco by som aj, ked som tu?!"
"A preco si taky zadychany?"
"Bezal som pre telefon, vies, kym som vysiel po schodoch hore do izby.."
"Aha..." zlozila som.
A dost. Toto nie je v poriadku. Sms pride na moj mobil so steklivym obsahom. Vraj kym vysiel po schodoch.. urcite. Tusila som co sa deje a nedokazala som len tak necinne sediet.
Sadla som do auta a isla som, na miesto, kde VRAJ ma byt.
Ked som prisla na miesto, tak samozrejme, tam nebol a vobec nikto ani nevedel, ze taky clovek existuje. Zacalo mi to dochadzat. Uz som ani nevedela ci chcem, ci chcem vediet co sa naozaj deje. Ci dokazem zniest to, ze ma podvadza.
Vratila som sa domov. Uz tam bol aj on.
"Kde si bola laska?"
Zasmiala som sa.
"Kde som bola ja? Tuto otazku by som mala polozit ja Tebe, kde si bol ty?"
"V Bratislave, ved som ti to vravel."
"Ale s kym si tam bol, a kde vlastne si bol, to si akosi zabudol povedat."
"Nechapem, kam tym mieris laska?"
"Takze nechapes. Haha. s Ktorou flandrou si tam bol?"
Zacal sa smiat. "Laska, ty si myslis, ze by som ta podviedol?"
"Nie, nie. Nemyslim si to. Ja to viem."
Zvaznel. "Ako toto mozes vediet?"
"Ukaz mi mobil" povedala som.
"Naco ti bude moj mobil?" znervoznel.
"Ukaz mi ho! ked ma nepodvadzas, tak mi ho ukaz."
"Nie!" odvrkol.
"Takze je to jasne. Haha. Ja naivna krava som si myslela ako ma milujes. Ako by si mi to nikdy nepsravil. Si obycajny chudak. Nedokazes sa k tomu priznat, nedokazes sa zachovat ako chlap. Kde je teraz tvoje ego?! kde je ten velky mačo co si moze dovolit mat dve zeny, alebo kolko ich vlastne mas. Tka kde?"
"Laska ukludni sa, vobec to nie je tak ako to vyzera."
Polozil mobil na stol a isiel ku mne. V sekunde som sa otocila vzala mobil do ruk a citala...
Po chvili som zacala plakat. Citila som sa ako chudera, odstrcena, oklamana clovekom, ktory pre mna znamenal cely svet.
"VYPADNI" kricala som.
" Laska, ja ti to vysvetlim" chlacholil.
"VYPADNI Z MOJHO ZIVOTA A VIAC SA NEVRACAJ!"
Odisiel. Zobral si kluce a zavrel za sebou dvere.
Nenavidela som ho. V sekunde sa z lasky stala nenavist a zlost. Prestal pre mna existovat. Nechcela som ho ani vidiet a keby som ho aj videla mala by som chut ho zabit. Robit mu nieco, nieco .. aby vedel ako velmi to boli.
Este sa mi pokusal par krat ozvat, ale ja som nedvihala. Iba som mu poslala spravu, kedy nebudem doma aby si prisiel zbalit svoje cimitringy a odisiel. Navzdy, niekde do riti.
Ostala som sama. Na vsetko. Zrazu bolo v mojom zivote prazdno. Chybal mi, nehovorim, ze nie. Ale ked som si spomenula na sms, ktore vypisoval svojej "babike" tak sa mi dvihal zaludok.
Zacinala som od nuly. Presne tak isto, ako ta zena v talkshow, ktorej sa zrutil cely svet, ked ju nechal muz.
Dlho som bola mimo, mala som depky a nechcela som nikoho vidiet. Ale ked som si uvedomila, ze mam len 27 rokov a zivot pred sebou, tak som sa jedno rano postavila z postele a isla som si hladat novu pracu.
Po tom vsetkom co som si prezila som sa uz nevladala dalej trapit.
"Nase oci musia byt pravdepodobne z casu na cas umyte slazami aby sme potom zivot mohli vidiet jasnejsie"
Je to pravda. Stotoznujem sa s tym dodnes.
Nasla som si novu pracu, zacala som novy zivot.JEHO som uz nikdy nestretla a to bolo dobre, pretoze som pomaly ale isto zabudla. Viem, ze nikdy nezabudnem uplne. Ale apson som o nieco mudrejsia...
