Tá vôňa! Tá omamná hriešna vôňa! Presne vedel odkiaľ ju pozná. Ach, čo sa jej len nadýchal. Bol by ju dýchal od rána do večera. Miloval jej sladkosť. Jej decentnosť a sľubnú, nenápadnú, o to však silnejšiu vášeň. Pripomínala mu začiatok letnej noci. Vnášala ho do sveta fantázie, kde všetko je možné. Tá vôňa bola pre neho veľkou ovocnou zmrzlinou posypanou vanilkovým drievkom, ktorú tak neskonale rád pomaly vychutnával.
„Viem, na čo myslíš,“ vytrhla ho z pozorovania miestnosti.
„Určite?“ skúšal ju.
„Hmm, celkom určite,“ pristúpila bližšie.
Otočila kohútikom a pridala penu do kúpeľa.
„Rozmýšľaš, či by si sa mohol pozerať. Uvažuješ, kde sú hranice. Čo smieš a čo už nie. Sám seba sa v duchu pýtaš, či je tento dom vôbec môj alebo si ho len požičiavam. Či som napríklad túto miestnosť tvorila čisto pre radosť očí alebo aj ona je od začiatku súčasťou mojich chúťok.“
„A odpoveď znie?“
„Odpoveď si sám včas nájdeš ako vždy.“
Bože ako len miloval tieto jej hry. Tajomstvá, ktorými sa halila. Nekonvenčnosť, ktorú doteraz nepoznal. Bola pre neho drogou, ktorej názov ani zloženie nepoznal. Veľmi rýchlo ostal závislý na tejto žene. Zbožne, netrpezlivo čakával správu s časom a miestom.
Nič viac – čas a miesto. Žiadne vyznania, žiadne citové výlevy, žiadne otázky ani konverzačné úvody – len živočíšne telesno dvoch tiel.
V odraze zrkadla zbadal, že sa vyzliekla a vstúpila do horúceho kúpeľa. Začal sa vyzliekať tiež.
„Nie, ty nie,“ zastavila ho rázne, „smieš si sadnúť,“ ukázala smerom na lavicu, „ a pozerať sa.“
Ešte aj teraz, vo vlastnej kúpeľni zaváňajúcej vôňou, ktorá tam nemá čo robiť, mu naskakujú zimomriavky na tele pri spomienke na ráznosť jej slov. Donútila ho pozerať sa na vlastný rituál umývania. Mučila ho zdĺhavosťou a precíznosťou s akou zo seba všetko zmývala. A keď konečne prišla ku nemu bližšie – čistá, ešte trošku vlhká od vody, už sa takmer neovládal. Pevne ju chytil za boky a pritiahol k sebe. Počkal, kým sa usadí a nechal sa unášať rytmom ich tiel. Odraz ich spojenia v zrkadle bude v spomienkach nosiť ešte dlho. Všetko to vlhko, paru, dych, pot. Dotyky, bozky aj ryhy na tele a hneď dvojmo. Každý pohľad, každučký pohyb jedného alebo druhého, ich oboch. Akoby bol v kine na vlastnej šou.
