nieje koniec sveta. ani jeho začiatok. práve beží jeho stred. monotónny stred sveta. boli sme v šapitó na kto chytá v žite. najviac sa mi páčilo, ako padali gaštany na stan. a kotúľali sa dodola. vždy keď fúkol vietor. chcelo sa mi ísť von a chytať ich, keď budú dopadať... ráno ideme pešo na vlak. cez polia, na ktorých je už len jedna slnečnica. marhuľa sa potichu zakráda za nami. slnko je vtedy červené a veľké. a nad dedinou je opálový prášok. ako nad avonleom. kde bývala anna v zelenom dome. chveje sa vo vzduchu... som trochu závislá na zelenej. živej zelenej. musím sa večne dotýkať rastlín. ihličia. vetvičiek. chodíť po tráve. je to ako fetiš...do sosny chodíme na kofolu. keď svieti na drevenú terasu. na korbáčiky. biele lupienky. a tyčinky...vo vile dominike je bábkové divadlo. je farebné a maličké. akoby len pre tie bábky. v sále je veľmi jemná hra. s poľskou herečkou. a igelitovým akváriom...na streche nad taráňom je hmla. a v priestore je hudba saxofónu. trepe sa spolu s vlhkosťou. vo vzduchu. všade naokolo...slnko sa ukázalo až o 13:15. tak som si dala pančuchy. zelené. a išla som pohojdať žofiu. cez mokrú trávu... oberali sme jablká. aj malé mačky sa škriabali. za nami. treba si zvyknúť. na to, že sa dá spadnúť. a už si to potom nevšímať...lietanie na padáku. tri metre nad zemou. vo vzduchu...rôznosť nieje to isté ako plnosť. veľká rôznosť je v new yorku. v londyne je šedá. v mexico city je farebná rôznosť. sú to len kúsky. trblietavé. mozaika so zrkadielkami. kúsky plnosti. rozbitá plnosť. nie celá ...treba pospájať.








(fotky su internet explorer friendly:)mozilla ich nemá rada)