Zajtra ideme do Roháčov.Aspoň na chvíľu zabudnem na všetko toto tu. Nabúrané auto,školu,Amériku,robotu. Veď musím dačo robiť, aby som na teba stále nemyslela. A to si váž, hovorím ti to v autobuse plnom ľudí.Dnes aj s tetou fájn v čajovni ,o Afči mi rozprávala. Iný vesmír tam. Kukala som Ďalších desť minút..dieťatko v Španielsku a o kanibalských kmeňoch bolo silné.V klube AA zase nové veci priučiť. To čo vy tu hovoríte, vypovedá najmä o vás.Druhý mi zas cestou v buse, keď sedíme na schodoch,rozpráva o dome v Štiavnici, káve na dvore,ránach, pes orech.Ale najprv treba odstrániť starú francúzsku. A v podkroví bude mať ateliér. Ale Riči ten ma stále volá Lola.Chcela by som svetlo na diaľkové ovládanie. Také to stlmovacie. Z postele.A čo ešte s ocinom robievate? Nóo, pílime drevo a...špekulujeme!Vážim si to už teraz, tento pohľad z môjho okna. Hlavne TO ticho.Keď mám v šuplíku TÚ letenku do New Yorku.Ale vážim si TO už teraz, ten tichý dážď.Dnes ma ujo psychológ dosť zaskočil, svojim príspevkom ku téme efektívnej komunikácie.Vraj nám pri nej nemá ísť o dobro tých druhých ,ale hlavne o to vlastné.Som sa zarazila. Cesta v mhd s 2 sestričkami z nemocky zľava a 2 hip-hopermi sprava. Svety odlišné sa prelínajú. Na nočnú idem, hej už štvrtú tento týždeň. Kámo si ju mal čekovať ako čumela tá ..č. Večer som si našla krásnu černošku na obálke Ľudia a Zem. Spokojnosť.
