The Academic Ranking of World Universities (ARWU) (Center for World-Class Universities of Shanghai Jiao Tong University – tzv. Šanghajský rebríček) 2011
http://www.shanghairanking.com/ (kontrolované 6.3.2012)
Prvé hodnotenie bolo za rok 2003. Inštitúcie sú posudzované podľa ich akademickej a výskumnej výkonnosti. Spracovávajú celkový rebríček prvých 500 najlepších univerzít sveta podľa 6 indexov špičkovej výkonnosti vysokej školy/univerzity v oblastiach: prírodné vedy a matematika, strojárstvo a informatika, biologické a poľnohospodárske vedy, klinická medicína a farmácia a sociálne vedy. Šanghajský rankingový systém sa detailne venuje aj ďalším čiastkovým indikátorom (samozrejme s nižšou výpovednou hodnotou). Je považovaný za extraligu v rankingových systémoch.
Parametre
Quality of education (kvalita vzdelávania): počet absolventov, ktorí získali Nobelovu cenu, alebo Fieldsovu cenou za matematiku (10 % váha indexu).
Quality of staff (kvalita pedagogického zboru): počet učiteľov s Nobelovou cenou, alebo Fieldsovou cenou za matematiku (20 % váha indexu); počet vysoko citovaných výskumníkov (20 % váha indexu).
Research output (výstupy výskumu): počet článkov publikovaných vo vedeckých časopisoch Nature a Science v rokoch 2006-2010 (20 % váha indexu); počet článkov indexovaných v Thomson Scientific Science Citation Index Expanded a Social Science Citation Index v roku 2010.
Size of the institution (veľkosť inštitúcie): vážené skóre posledných piatich indikátorov v pomere k prepočítanému počtu plnoúväzkových akademických zamestnancov
Pre každý indikátor inštitúcia s najvyšším skóre získa hodnotu 100. Zvyšné inštitúcie získajú hodnotu ako percentuálny podiel z najvyššieho skóre (100).
Žiadna slovenská vysoká škola, alebo univerzita nedosahuje parametre pre zaradenie do celkového rebríčka prvých 500 univerzít sveta.
Avšak Univerzita Komenského Bratislava, ako jediná slovenská univerzita/vysoká škola, figuruje v mnohých čiastkových indikátoroch v uvedenom Šanghajskom rebríčku. Nie všetky univerzity z celkového rebríčka top 500 boli hodnotené v čiastkových/doplnkových indikátoroch (nepotrebujú to). Pozrime sa detailnejšie na niektoré indikátory, sú len orientačné, nie sú založené prísne na rovnakej báze (viaceré indikátory vedú u viacerých fakúlt k rovnakému umiestneniu, t.j. na 1. mieste môže byť aj 10+ vysokých škôl/univerzít; ak aj univerzita nespĺňa príslušné parametre, jej poradie sa buď neurčuje, alebo označuje indexom „+“ k poradiu, napr. poradie 168+, alebo žiadny údaj pri univerzite znamená, že univerzita pre daný parameter nespĺňa kritériá na jeho hodnotenie).
Percento postgraduálnych študentov (za postgraduálne štúdium sa pre účely hodnotenia považuje štúdium nad bakalárskym stupňom): percentuálny podiel počtu študentov prijatých na magisterské štúdium, alebo vyššiu vysokoškolskú úroveň štúdia k počtu študentov prijatých na bakalárske štúdium: 59. miesto medzi 714 hodnotenými školami.
Percento medzinárodných študentov: percentuálny podiel počtu medzinárodných študentov prijatých na všetky stupne VŠ štúdia k celkovému počtu všetkých prijatých študentov: 334. miesto medzi 605 hodnotenými vysokými školami.
Podiel celkového počtu učiteľov k celkovému počtu všetkých študentov: 39. miesto medzi 697 školami.
Počet promovaných doktorandov v minulom roku: 132. miesto medzi 682 školami.
Podiel počtu promovaných doktorandov v minulom roku k celkovému počtu učiteľov a ostatných akademických zamestnancov: 250. miesto medzi 672 hodnotenými školami.
Výška financií poskytnutých na výskum v poslednom roku: 535. miesto medzi 637 hodnotenými školami.
Výška financií poskytnutých na výskum na zamestnanca v poslednom roku: 612. miesto medzi 637 hodnotenými školami.
Počet vedeckých publikácií indexovaných v SCI Expanded a SSCI v poslednom roku: 633. miesto medzi 1181 hodnotenými školami.
Percento učiteľov a akademických zamestnancov s titulom PhD.: 79. miesto medzi 286 hodnotenými školami.
V prípade detailnejšieho záujmu sú ďalšie údaje na linku:
http://www.shanghairanking.com/Institution.jsp?param=Comenius%20University%20in%20Bratislava
Pre zaujímavosť, v rebríčku top 500 univerzít sveta je dlhodobo Karlova univerzita Praha (v roku 2011 na 201.-300. mieste; v roku 2003 sa umiestnila na 301.-400. mieste).
http://www.shanghairanking.com/ARWU2011.html
Pre záujemcov sú na linku uvedené analýzy ďalších indikátorov pre KU Praha
http://www.shanghairanking.com/Institution.jsp?param=Charles%20University%20in%20Prague.
Times Higher Education World University Rankings 2011
http://www.timeshighereducation.co.uk/world-university-rankings/ (kontrolované 6.3.2012)
Prvé hodnotenie bolo v roku 2004. V rokoch 2004-2009 Times Higher Education a Quacquarelli Sysmonds (QS) publikovali spoločne 1x ročne ranking pod názvom "Times Higher Education Supplement (THES) Rankings". V roku 2010 tieto 2 inštitúcie ukončili spoluprácu, ale pokračujú v publikovaní oddelených rankingov. QS pokračuje v metodológii a publikuje uvedený ranking ako “QS World University Rankings” (ktorý naďalej obsahuje údaje z hodnotení THES za roky 2004-2009). Times Higher Education spracováva ranking novým spôsobom a publikuje ho od roku 2010 ako “Times Higher Education World University Rankings”. Časopis Times rankinguje univerzity sveta podľa kvalitatívnych a kvantitatívnych indikátorov. Používa viac indikátorov v porovnaní s QS rankingom (13 indikátorov v 5 kategóriách). Systém rankingovania má ambíciu obsiahnuť 3 misie univerzít: vzdelávanie, výskum a transfer vedomostí. Spracovávajú celkový rebríček prvých 400 najlepších univerzít sveta.
Parametre
Citácie (vplyv výskumu): citačný impakt podľa DB Thomson Reuters Web of Science 2005-2010; váha indexu 30 %.
Výučba (vplyv prostredia pre výučbu): rozpočtový príjem na učiteľa, reputačná anketa k výučbe, počet promovaných doktorandov na učiteľa, podiel počtu promovaných doktorandov k promovaným bakalárom, počet prijatých študentov 1. ročníka na učiteľa; váha indexu 30 %.
Výskum (rozsah, rozpočet, reputácia): počet vedeckých publikácií akademických a výskumných pracovníkov, rozpočet na výskum, reputačný prieskum k výskumu; váha indexu 30 %.
Medzinárodný mix (učitelia a študenti): podiel medzinárodných študentov k domácim študentom, podiel medzinárodných učiteľov k domácim učiteľom, podiel medzinárodných spoluautorských vedeckých publikácií; váha indexu 7.5 %
Priemysel (finančný podiel na výskume a inováciách): finančný príjem z priemyslu na výskum a inovácie; váha indexu 2,5 %.
Žiadna slovenská vysoká škola, alebo univerzita nedosahuje parametre pre zaradenie do celkového rebríčka prvých 400 univerzít sveta. Pre zaujímavosť, Karlova Univerzita Praha sa v roku 2011 umiestnila na 301.-350. mieste. http://www.timeshighereducation.co.uk/world-university-rankings/2011-2012/301-350.html
