Pojem etika je chápaný ako súbor princípov a zásad, ktoré umožňujú rozlišovať medzi tým, čo je dobré, zlé, správne či nesprávne. Etika v podnikaní je súhrn pravidiel, noriem, zásad, podľa ktorých by sa jedinec v podnikaní mal správať. Marketingová etika je definovaná ako aplikácia všeobecných etických zásad v rozhodovaní marketingových manažérov, nepredstavuje imaginárnu hodnotu.Úlohou manažérov je (resp. by malo byť) pri rozhodovaní dávať do súladu protichodné hodnoty. Musia zvažovať svoje vlastné priania a požiadavky organizácie, ale i priania zamestnancov a spoločnosti. Aká je situácia v slovenskom podnikaní? Medzi najčastejšie porušovanie základných etických noriem patrí:1. klamstvo2. ohováranie3. dobrovoľná platobná neschopnosť4. nepriznanie primeranej mzdy zamestnancom
Podnikateľ by nemal klamať obchodným partnerom, spoločníkom, zamestnancom. Každý podnikateľ aspoň raz jednej z týchto skupín zaklamal. Česť výnimkám. Či už má podnikateľ úmysel podvodu, uvádza nepravdivé skutočnosti za účelom obohatenia sa, či klame za účelom výhody, získania zákazky, obchodu alebo len zatají nevhodnú skutočnosť, stále ide o neetické správanie. Bežný pri zatajovaní je samoobranný mechanizmus: „Dotyčný sa nepýtal.“ Ďalším a pomerne častým javom využívaným najmä v prípadoch, keď podnikateľ nevie dodržať zmluvné je pozmenenie skutočnosti za účelom udržania si imidžu, obchodných partnerov, spoločníkov, zákazky. Ohováranie sa týka väčšinou konkurencie, a to za účelom privodenia si výhody. Ak sa podnikateľ uchyľuje k tejto praktike, nepriamo poukazuje na to, že jeho výrobok, služba nie je dostatočne konkurencie schopný. Ohovárať sa dá firma ako celok, a to uvádzaním nepravdivých skutočností o manažmente, výrobných procesoch, platobnej schopnosti, dôveryhodnosti alebo sa ohovára konkurenčný výrobok uvádzaním nepravdivých údajov o kvalite, poukazovaním na neprimeranú cenu, výrobu so zastaralými technológiami. Ohováranie prostredníctvom pozmeňovania skutočností a pridávania vlastných záverov k pravdivým informáciám o firme, výrobku sú bežnými javmi nekalej súťaže.Čoraz častejším javom na Slovensku je dobrovoľná platová neschopnosť. Podnikateľ finančné prostriedky má, avšak poradie splácania záväzkov si vyberá podľa vlastného uváženia a nie podľa dátumu splatnosti. V praxi to znamená, že podnikateľ preferuje určitých veriteľov na základe ich dôležitosti alebo iných kritérií, vyberá si komu musí zaplatiť. Klamstvom je aj dôvod pre veriteľa, prečo nemôže zaplatiť, aj keď vie, že môže, ale prostriedky chce použiť inde. Najčastejšie je ním presúvanie platobnej neschopnosti na iný subjekt, odberateľa, tzv. fiktívna druhotná platobná neschopnosť.Ďalším javom je nepriznanie primeranej mzdy zamestnancom, t.j. v dôsledku vysokej miery nezamestnanosti si je podnikateľ vedomý nedostatkom pracovných príležitostí, čo využíva, neplatí úmernú mzdu, pretože vie, že zamestnanec je nútený pracovať. Tento aspekt sa nevzťahuje len na zamestnancov, ale aj na obchodných partnerov, dodávateľov, a to v prípade, že dodávateľov požadovanej komodity je na trhu nadmerné množstvo. Odberateľ nepriamo alebo priamo vydiera svojho dodávateľa, požaduje kratšie dodacie lehoty, dlhšie lehoty splatnosti faktúr, nižšie ceny, pretože si je vedomý svojej pozície, toho, že si vyberá on. Z uvedeného vyplýva, že odberateľ danej komodity má monopolistické správanie na trhu.
Mňa osobne vedia asi najviac napáliť fotky v katalógoch cestovných kancelárii. Krásne nafotia najkrajšie apartmány s čarovným výhľadom, azúrovo modré more, čistulinkú a upravenú pláž... Ale realita, ktorú zistíte až po príchode na miesto destinácie a ubytovaní, je často oveľa menej "ružová". Môžete sa síce sťažovať u delegáta zájazdu, no veľmi si tým ale nepomôžete, veď čo už by on s tým mohol urobiť? Ostáva vám reklamovať dovolenku po návrate domov, ale to na čo ste sa tešili už nedostanete. Celá atmosféra krásna a oddychu je preč. Vy znervózniete a stres, ktorého ste sa chceli zbaviť, sa hlási o slovo.
Posledné leto moju najlepšiu kamarátku čakala namiesto luxusnej kúpelne polorozpadnutá sprcha so stopami plesne. Jasne, že to reklamovala, ale... Prvé dni dovolenky boli s priateľom na nože kvôli tomu, že kto z nich za to môže, že vybrali práve takýto zájazd.
Máte nejakú konkrétnu skúsenosť? Stretli ste sa s konkrétnym príkladom neetického správania nejakej firmy? (Bohužiaľ takých nie je práve najmenej...)Čo hovoríte na častokrát rafinovane skrytú porovnávaciu reklamu?
