Bojím sa o babku

Z návštevy na návštevu sa mi vidí menšia a doslova cítim, ako sa z nej vytráca život. Neviem, nechcem si pripustiť myšlienku, že by mohla umrieť. Mám ju veľmi rada. Hneď na prvý pohľad mi bola jasné, že sa niečo stalo. Bola zakríknutá, ako dieťa, ktoré urobilo niečo nesprávne a hanbí sa za to. Po pol hodine z nej ako z chlpatej deky vyliezlo, že minulý pondelok spadla. Tušila som to, prezrádzala to rana na ruke. Škaredá veľká chrasta by bolo nič oproti tomu, že si udrela hlavu. Pamätá si, že to bolo v noci, niekde v obývačke, nič viac. Nevedela, ako dlho ležala. Precitla na zemi, ale myslela si, že je všetko OK. Jednoducho si ľahla do postele, že ide spať ďalej. Po chvíli si uvedomila, že má niečo teplé na tvári. Zapálila svetlo. Krv. Ešteže hneď vo vedľajšom byte býva doktor. Ošetril ju, ráno ju bol skontrolovať a cez deň zaskočil za jej lekárkou. Mne len povedal, že by už nemala bývať sama. V tomto s ním absolútne súhlasím. Neodpadla prvýkrát. Má problémy s tlakom a kopec iných zdravotných problémov, asi ako každý starý človek. Občas jej "vynecháva" zdravý rozum. Minule z nám neznámych pohnútok piekla v kuchynskom grile čaj. Spamätala sa, až keď začal horieť. Myslela si, že sa jej to snívalo, ale špinavý plech a neporiadok v kuchyni dosvedčil opak. Dopadlo to dobre, ale celá rodina si uvedomuje nebezpečenstvo. Šťastie nemusí stáť pri nej večne.Problém je v tom, že ona nechce opustiť svoj byt a ani nikoho k sebe. Nedá si povedať. A presvedčte starého človeka. To je ešte horšie ako vysvetliť niečo malému dieťaťu. Tomu, ak zlyhajú všetky ostatné metódy, môžete naplácať na zadok. Ale babke? Domov dôchodcov, hoci aj v podobe luxusnejšieho penziónu, pre ňu prestavuje stratu dôstojnosti a súkromia. Chce byť sama sebe paňou. Bojím sa o ňu. Každý deň ju chodí na hodinku, dve pozrieť môj strýko. Nakúpi jej, pomôže s ťažšími prácami, ale zvyšný čas je sama. Často na ňu myslím, volám jej, ale viem, že je to málo. Ale neviem, čo viac by som mohla urobiť. Toto je môj výlev a zároveň aj prosba o radu. Cítim sa úplne bezmocná. Ak máte niekto podobné skúsenosti s rodičmi, starými rodičmi, budem rada, ak mi napíšete, ako ste to riešili vy. Ďakujem.