Rodičia často sadajú za volant nie preto, že by ich deti nechceli prejsť pár stoviek metrov pešo, ale z jednoduchého dôvodu: boja sa ich pustiť samé cez frekventované ulice a neprehľadné priechody.
Výsledkom je každodenný ranný dopravný lievik pred školskými bránami, kde sa miešajú cúvajúce autá s deťmi ponáhľajúcimi sa na prvú hodinu. Vzniká tak paradox, v snahe ochrániť vlastné dieťa odvozom až ku dverám nechtiac zvyšujeme riziko pred školou pre všetkých ostatných.
Zmeniť tento kolobeh si nevyžaduje prehnané zásahy, ale cielené a funkčné stavebno-technické opatrenia.
Bezpečná cesta do školy sa začína upokojením dopravy v okolí areálov. Osvetlenie priechodov, vyvýšené prahy, ktoré prirodzene spomalia autá, a jasne vyznačené bezpečné zóny pre krátke zastavenie. Keď má dieťa pred sebou prehľadný chodník a bezpečný priechod, cesta pešo prestáva byť hrozbou.
Deti v meste by mali mať možnosť kráčať do školy samostatne a rodičia by mali mať istotu, že sa vrátia bezpečne domov. Správne navrhnutá mestská infraštruktúra má tento pokoj v rodinách chrániť každý jeden školský deň.
