Som Trenčiansky mestský a krajský poslanec a zároveň riaditeľ pozemkového úradu. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená
Séria predvolebných bilbordov a sľubov má jednu vlastnosť, dokáže unaviť. Keď sa však kampaň pomaly chýli ku koncu a v uliciach opadnú emócie, zostane ticho. A práve v tomto tichu si každý z nás položí tú najdôležitejšiu otázku.
Minulý týždeň som mal v meste jedno z tých stretnutí, ktoré sa pretiahlo na dlhšie, ako bolo v pláne. Keď som vyšiel von z budovy, zistil som, že do ďalšieho presunu mi zostáva pol hodiny.
Keď sa povie udržateľná doprava, v mnohých mestách to zostáva len pri pekných vizualizáciách na papieri. Stačí však prejsť sa po Trenčíne, pozrieť sa na moderné prepojenia nábreží, aby človek videl, že to ide aj inak.
V časoch zdražovania energií a napätých verejných financií stojí každá samospráva pred rovnakou dilemou. Najjednoduchšou cestou na papieri býva vždy zvýšenie miestnych daní či poplatkov za odpad a služby.
Keď sa blížia voľby, z televízie aj internetu sa na nás valia politické debaty, emócie a ideologické spory. Často máme pocit, že politika je niečo vzdialené, čo sa bežného života dotýka len minimálne.
Naozaj však moderné mesto nemá inú možnosť, ako stavať na úkor vlastných trávnikov a parkov?
Každý rok počúvame rovnaký povzdych: mladí, vzdelaní a šikovní ľudia odchádzajú z regiónov. Hovoríme o platoch či príležitostiach, no skutočná príčina býva často omnoho prozaickejšia a leží priamo na realitnom trhu.
Každý rodič to pozná: presvedčiť dnes dieťa, aby odložilo mobil či tablet a išlo von, býva niekedy malý rodinný boj. Často si povzdychneme, že dnešná generácia už nemá záujem o pohyb a radšej žije vo virtuálnom svete.
Vo verejnej správe sa však celé roky uplatňovala jednoduchá, no krátkozraká logika: vyhráva ten, kto dá na papier najnižšie číslo.
Často hovoríme o tom, ako udržať v meste mladých ľudí, a je to úplne správne. Popritom však pred našimi očami prebieha iný, rovnako zásadný proces, o ktorom sa hovorí podstatne menej, naše mestá prirodzene a nezadržateľne starnú.
Keď sa v stredoeurópskych mestách povie „mestská karta“, mnohí si stále predstavia kus plastu, ktorý ponúka symbolickú zľavu do múzea či na letné kúpalisko. Vo vyspelých moderných metropolách je realita už niekde úplne inde.
Keď si zájdeme na obed do rodinnej reštaurácie za rohom, dáme si ostrihať vlasy u miestneho holiča alebo si objednáme stolára z vedľajšej ulice, nerobíme bežný nákup. V skutočnosti tým udržiavame pri živote tep vlastného mesta.
Určite ste to zažili. Stojíte v kolóne na červenej, pred vami je prázdna križovatka, z vedľajšej cesty neprichádza žiadne auto ani chodec, a vy napriek tomu bezmocne čakáte niekoľko desiatok sekúnd.
Každý rok koncom augusta zažívame rovnaký rituál. Nakupujú sa školské tašky, zošity a pomôcky, no pre mnohých rodičov prichádza spolu so začiatkom školského roka aj dobre známy ranný stres.
Keď premýšľame o tom, kde sa v meste cítime naozaj dobre, málokedy nám ako prvé napadnú nákupné centrá či nové polyfunkčné domy...
Ranný zhon, deti vychádzajúce z brán panelákov do školy a pomedzi ne kolóna áut, ktorej vodiči sa len snažia vyhnúť zapchatej hlavnej križovatke. Situácia, ktorú denne zažívajú obyvatelia mnohých sídlisk.
Za otepľovanie miest si čiastočne môžeme sami
Poznáte ten moment, keď sa tešíte na nový projekt vo svojom okolí, no po počiatočnom nadšení práce zrazu spomalia a harmonogram sa začne posúvať?
Miloš Mičega, kandidát na primátora Trenčína 2026
