Biela stužka v tvojich vlasoch (sloh na slovenčinu)

Sedela schúlená na lavičke v parku. Sedela, plakala a jediné, čo si v tej chvíli prijala bolo, aby sa tam už nikdy nemusela vrátiť. Nenávidela to miesto. Nerada sa tam vracala a nerada tam bola, no bohužiaľ tam byť musela. Bol to jej domov. Domov. To slovo by malo pre každého symbolizovať pokoj, miesto, kde sa človek môže ukryť pred problémami sveta, kde nájde ľudí, ktorí ho majú radi, ktorí ho utešia, ochránia, kde nájde jedným slovom – rodičov. No ona ich nemala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Otec bol, jednoducho povedané, ožran. Každý večer čakala v akom stave príde domov tento krát. Bola pripravená na všetko. Nie raz sa jej stalo, že ju vyhodil na ulicu, domlátil, či zamkol v izbe aby nikam nemohla ísť. Každý večer ten istý strach, tie isté myšlienky. Keby len vôbec neprišiel, prosím, keby tak neprišiel už nikdy. Hanbila sa za to, čo si myslí, no to bolo jediné, čo ju v tých chvíľach napadlo.

Mama nežila už dávno. Zomrela keď bola malá, mohla mať tak sedem rokov. Milovala ju nadovšetko. Obdivovala ju. Obdivovala s akou ľahkosťou sa dokáže vyrovnať s otcovou závislosťou, s jeho správaním a že vôbec pri ňom ešte ostala, obdivovala, že dokáže zarobiť toľko, aby vyžili a vždy jej peniaze ostali aj na splnenie jej malinkých prianí. Kvety jej nosila na hrob takmer každý deň, žila pre ňu a ešte pre niekoho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre jej malú sestričku. Volala sa Lilian. Mala 9 rokov a celý život pred sebou. Bola inteligentná, šikovná, usilovná, no príliš uzavretá do seba. Nečudovala sa jej. Aj ona bola. No veľmi si prijala aby nemusela vyrastať v takomto prostredí. Lilian bola to jediné, prečo ešte neodišla, prečo žije a kvôli čomu nechce umrieť. Jediný cieľ jej života bolo dozrieť na toto malé dievčatko, aby sa mu nič nestalo a aby mohlo s istotou a v plnej svojej kráse vstúpiť do života.

Zrazu začalo pršať. Kvapky dažďa jej stekali po horúcej tvári a zmáčali jej oblečenie, no ona si z toho nič nerobila. Aj tak sa nemohla vrátiť. Ďalšiu noc strávi na ulici. A tento krát dokonca aj zmokne. Ale hlavne že Lili má kde spať. Poslala ju totiž ku jej kamarátke. Mala tušenie, že to zase takto skončí. Začala uvažovať o tom, čo ako prvé povie otcovi, keď ju ráno pustí znova dnu, no vtom prúd jej myšlienok prerušil pravidelne sa opakujúci zvuk. Čľup, čľup, čľup, čľup...

SkryťVypnúť reklamu

Zdvihla zrak a jej pohľad sa stretol s pohľadom mladého chalana. Mohol mať asi toľko rokov, koľko ona. Keď zbadala, že jeho kroky smerujú k nej, zostala úplne zarazená.

„Ahoj.“

Čo to preboha robí? Spýtala sa sama seba, keď videla, že ten neznámy chalan si sadá vedľa nej na lavičku. No nechcela aby vedel, že je prekvapená a tak len stroho odpovedala: „Ahoj.“

„Volám sa Daniel, môžeš ma volať Dan. Ty si..hmm..tuším Jilien?“

„Áno. Ako to preboha vieš?

„Viem o tebe veľa vecí. Sledujem ťa už týždne.“

„Ako prosím???“ Náhle sa postavila, zacúvala a pozrela na neho s prekvapeným výrazom, ktorý nemohla už ďalej skrývať.

SkryťVypnúť reklamu

„Neboj sa. Prišiel som ti len povedať, že tvoja malá sestra je v nemocnici. Zrazilo ju auto, keď sa rozbehla za našou mačkou. Ak chceš môžem ťa za ňou vziať, ale najskôr sa pôjdeš ku nám prezliecť, to je moja podmienka. Inak, som Nickin starší brat.“

Jill nevedela čo má robiť. So zroneným pohľadom vstala a rozbehla sa preč. Nevedela, kam. Ďaleko. V hlave jej vírili rôzne myšlienky. Žije? Bude žiť? Ako sa to mohlo stať? Ako to len mohla dopustiť?. Bože.. Čo ak ju stratím. Je jediné, čo mi tu ostalo. Bože, prosím, len nech je v poriadku.

Dan sa rozbehol za ňou a chytil ju za ruku.

"Jill! Počkaj! Kam bežíš?"

SkryťVypnúť reklamu

"Ja..Neviem..Do nemocnice?..Za ňou. Chcem len byť pri nej. Znovu sa rozplakala.

Dan si ju privinul k sebe ako malé dieťa. "Poď, zavediem ťa k nej."

V nemocnici bol relatívny kľud. Keď tam prišli, sedela tam už Nicky aj s rodičmi. Podišli ku nej a objali ju hovoriac:"Je nám to veľmi ľúto. My sme.. Snažili sme sa. Nevedeli sme, že sa išli hrať von. Veľmi nás to..

"Ako je na tom?"

"Nevieme. Museli ju operovať, stratila veľa krvi. Doktor ešte nevyšiel.

Za oknami tma. V jej duši prázdno. Nič, len strach. Úzkosť. Čakali tam vyše hodiny. Mlčky.

Vyšiel doktor. Nemusel nič ani povedať. Výraz na jeho tvári hovoril za všetko.

Jill sa rozbehla. Tentokrát vedela presne, kam beží. Bola rozhodnutá. Už tu nemá prečo viac byť. So slzami vočiach stála na tom moste, kde chodievala ako malá s maminou pozerať na vlaky. Mysľou jej prebehlo mnoho myšlienok, no v pamäti jej utkvela len jediná. Biela stužka v jej krásnych hnedých vlasoch. Hlboký nádych.Zatvorila oči a v mysli už len zašepkala, idem za vami..

Tvrdý dopad, škripot bŕzd a na koľajniciach leží úbohé telo. Komu patrí, nikto ani len netuší..    

Michaela  Gajdošová

Michaela Gajdošová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som obyčajný človek, ktorý sa snaží nájsť zmysel svojho života, človek, ktorý miluje hudbu a potrebuje snívať a veriť, že raz bude aj lepšie..človek, pre ktorého nádej umiera posledná.. Zoznam autorových rubrík:  myonly for fun

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu