Michaela Gajdošová
Ha, ha..ževraj život v Prahe:)
Mnooo..tak sa to pekne krásne začalo..Bolo to už dosť dávnotakmer 10 týždňov..:)to je veľa..teda..pre mňa..:), čo som zavítala do tohto úžasného veľkomesta a moj život sa obrátil úplne na ruby..:)
som obyčajný človek, ktorý sa snaží nájsť zmysel svojho života, človek, ktorý miluje hudbu a potrebuje snívať a veriť, že raz bude aj lepšie..človek, pre ktorého nádej umiera posledná.. Zoznam autorových rubrík: my, only for fun
Mnooo..tak sa to pekne krásne začalo..Bolo to už dosť dávnotakmer 10 týždňov..:)to je veľa..teda..pre mňa..:), čo som zavítala do tohto úžasného veľkomesta a moj život sa obrátil úplne na ruby..:)
Sedela schúlená na lavičke v parku. Sedela, plakala a jediné, čo si v tej chvíli prijala bolo, aby sa tam už nikdy nemusela vrátiť. Nenávidela to miesto. Nerada sa tam vracala a nerada tam bola, no bohužiaľ tam byť musela. Bol to jej domov. Domov. To slovo by malo pre každého symbolizovať pokoj, miesto, kde sa človek môže ukryť pred problémami sveta, kde nájde ľudí, ktorí ho majú radi, ktorí ho utešia, ochránia, kde nájde jedným slovom – rodičov. No ona ich nemala.
Slovo skladajúce sa z dvoch slabík, piatich písmen, troch spoluhlások a dvoch samohlások s jedným dĺžňom. Na prvý pohľad také bezvýznamné a zbytočné.. No láska je práve to, čo z nás robí ľudí. Pomáha nám prežiť v dnešnom svete nespravodlivosti, zloby a nenávisti. Skladá sa z maličkostí a predsa dokáže robiť divy. Zbabelcov mení na odvážnych, učí odpúšťať a pomáhať a dokáže obmäkčiť aj toho najbezcitnejšieho človeka na svete. Je taká krásna a jedinečná, až to bolí..