Nikdy predtým som nebola z domu preč na dlhšiu dobu ako na dva týždne, aj to som bola v tábore, buď s mojou sestrou, alebo veľmi dobrou kamarátkou, a teraz zrazu..hop..a 5 týžňov takmer úplnej samoty vo veeľkom neznáme. Vravím takmer, lebo sem prišla so mnou spolužiačka, s ktorou chodím do školy už pekne dlho, dobrých 12 rokov. Človek by si povedal, tak o čom to dievča vypráva, ale to že sa poznáme 12 rokov, neznamená, že sme sa celých tých 12 rokov rozprávali, či bavili. No príchodom sem sa všetko tak trochu zmenilo a ja som koniec koncov rada, že ju tu mám, aj keď je zelenaá..:)Uvidela som ju v takom svetle ako nikdy predtým a myslím, že ju mám rada..takže Nina, vďaka za to že si tu:)
No ale aby som sa vrátila k povodnej téme, tak prvýkrát takmer úplne sama. Normálne som to skoro nezvládla. Akože niežeby ma položili niektoré veci, ako napríklad pranie..:)ani si neviete predstaviť aká sranda može byť pri praní, keď nepoznáte práčku...alebo varenie, lebo varím veeeľmi rada, najma halušky, alebo nakupovanie, či hospodárenie s peniazmi. Aj keď priznávam, to posledné mi nejde veľmi dobre:)momentálne som "švorc", ale myslím, že to patrí k vysokoškolskému životu:)Práve naopak, položilo ma to, ako veľmi mi chýbal ocino, sestra a priatelia, ľudia, ktorých som poznala takmer celý život, ale aj ľudia, ktorých som spoznala za posledné prázdniny. Tí ľudia, ktorým som mohla povedať takmer čokoľvek, a o ktorých som vedela, že ma budú mať vždy radi. Človek si občas neuvedomí, čo všetko mal, kým, to nezačne strácať.
Život v Prahe je strašnš fajn. Moje spolubývajúce sú fajn, aj nový spolužiaci sú fajn. Len mne akosi nejde, rozlúčiť sa s tým starým životom, ktorý bol na jednej strane oveľa viac ako fajn. A tak tápam, zaseknutá niekde medzi Lučencom a Prahou a čakám, kým sa odhodlám prestať dúfať, že sa mi moj starý život vráti, a začnem žiť odznova. A bola to práve Nina, ktorá mi povedala, že takto by to ďalej ísť nemalo, a ja jej ďakujem, a sľubujem, že sa budem snažiť užiť si Prahu najviac ako sa dá, samozrejme pri všetkej počstnosti a pri poctivom učení:)Tak mi prosím držte palce, lebo som dostala to, čo som vždy chcela, novú šancu na lepší život, a nemožem si ju len tak nechať újsť.
PS: píšěm na českej klávesnici, takže vokáňe a dvojbodky nad a-ckom si prosím domyslite..:)a sorry za pravopis..
Bye bye baby..:)Praha čaká..
