Vstúpila som do kníhkupectva a neveriacky som pokrútila hlavou. Medzi bestsellermi sa už roky držia skalné príručky zamerané na sebazdokonaľovanie, návody na život a neskutočné bohatstvo. Zhodou okolností (alebo nič nie je náhoda?) som tam objavila kamarátku. Zakríknuté dievča, s plnou náručou motivačnej literatúry. Ako schudnúť za desať dní desať kilogramov, Ako si pritiahnuť správneho partnera, Ako zbohatnúť, Ako sa netrápiť. Po nákupe, kde (nazvem ju Olinka), nechala za príručky na život cez osemdesiat eur, hoci brigáduje v supermarkete, sme si sadli na kávu.
„Po čom túžiš?“ opýtala sa ma dychtivo.
„Po ničom,“ odpovedala som po chvíľke premýšľania. Vlastne túžim po osvietení, spasení duše, ale keby som jej to zavesila na nos, určite by ma šupla do jedného vreca k nejakým sektárom. A tých je vo svete mnoho. Mnoho vodcov, pokrivených zrkadiel, odnoží, všetci sa bijúci o vlastnú pravdu.
„Ale musíš po niečom túžiť,“ sklamane zavrtela hlavou a začala ma presviedčať, že človek má mať vízie. Má mať jasný cieľ, nepoľaviť v ňom a lipnúť na živote, aj keď je na smrteľnej posteli. Lebo vždy je nádej. A vraj najhoršie je ustrnúť na určitom mieste a byť spokojný sám so sebou. Veď vždy môžem byť krajšia, chudšia, úspešnejšia. Chápala som ju. Nedostala do života žiadne esové karty. Len zopár sedmičiek, s ktorými sa nedá vyhrať poker. Alebo áno?
„Netúžim, fakt,“ snažila som sa trvať na svojom a radšej som sa pokúsila zvrtnúť reč na sex. Je to bezpečnejšie, ako sa baviť o duši. Ale Olinka sa nechytala. Mlela prázdny vzduch, opisovala nepoznanú dimenziu, ktorá mi môže zmeniť život. Nie. Nezachovala som sa hrdinsky a nepredostrela jej môj názor na príručky, ktoré nás egocentricky nútia sústrediť sa na náš malicherný svet. Nútia nás duchovnú silu výmenným obchodom zamieňať za ciele, ktoré sú len prachom. Na druhú stranu si nezoberieme ani štíhlu postavu, na ktorej si pochutí hmyz. Ani úspech, postavenie, tituly, či firmu, pre ktorú sme obetovali najlepšie roky. Deti vyrastú a na my si na onen svet zoberieme len dušu. Aby ste ma chápali, nie som v žiadnom systéme. Necítim, že by som na intímny vzťah s Bohom potrebovala prostredníka. Boh je v každom z nás, len sa stačí ponoriť do seba a počúvať.
Nechala som na stole zopár mincí a postavila som sa na odchod. Za sebou som zanechala prekvapenú Olinku, ktorá sa však rýchlo spamätala a z plátennej tašky vytiahla novinku, ktorá len prednedávnom opustila tlačiarne. Keby som do nej zaborila nos, ešte by som cítila tlačiarenskú čerň. Radšej sa pustím do čítania kníh, ktoré nie sú také populárne, pretože nesľubujú ani moc, ani peniaze, ani verného partnera. Sľubujú však niečo iné, kontakt s dušou. A ten je na nezaplatenie.
Otvorila som tretí diel série Sensei zo Šambaly. Ponúka možno najprepracovanejší návod, napísaný v dobe, kedy ešte bola motivačná literatúra v plienkach. Ale daň za jeho aplikovanie môže byť privysoká...
Autorkine knihy sú voľne šíriteľné (s jej súhlasom). Knihu si môžete stiahnuť napríklad tu: http://ibisbooks.cz/index.php?nma=downloads&fla=podcat&ids=6&idd=29
