Niekedy je veľmi ľahko začať. Ale ťažko skončiť...Niekedy si človek uvedomí, že vlastne to takto chce a takto to má byť. Niekedy zas chvíľková slabosť či vnútorné rozpory raz za radom zaklincujú akúsi nádej či radosť z vlastného rozhodnutia, odvahy žiť po svojom a vzpierania sa tomu, čo sa očakáva. Niekedy strach ovláda celú dušu a je to práve on, čo vytvára hrôzostrašné scenáre a vzdušné katastrofy už v beztak preplnenej hlave nekonečnými a hlodavými myšlienkami.
Niekedy príliš časté a hĺbavé premýšľanie o tom, čo bude, čo by mohlo byť, čo nebude a nemalo by byť ubíja natoľko, že všetky ilúzie a sny sa postupne menia na nočné mory a obrovské chlpaté príšery s dlhými tesákmi od krvi, ktoré človeku nedajú spať. V celej bytosti sa bije svetlo s tmou, nadšenie so zúfalstvom, sny s realitou, očakávania s obavami.
Zrazu sa však niečo stane. Musí sa niečo stať. Niečo sa musí zlomiť. Niekto tie páliace myšlienky musí zahasiť a príšery odohnať či bezcitne im odťať hlavy a napichnúť na kôl ako trofej, Treba zozbierať odvahu ako pestrofarebné koráliky rozsypané po zemi. Nejako to dopadnúť musí, niekto tie mračná pochybností musí rozdúchať a aspoň na chvíľu umožniť slnku potešiť svojimi lúčmi a rozohriať nádej. Nádej, že i ja mám právo žiť si po svojom, vybrať si a urobiť rozhodnutie.
Neznášam váhanie, neistotu. To je ďalší druh neskonale vtieravých príšer, ktoré postupne rozožierajú ilúzie.
Nie každé rozhodnutie je správne. Ako inak. Nemôžeme sa všetci vždy správne rozhodnúť. Neviem, či to moje rozhodnutie bolo správne. Neviem, čo sa stane. Nepremýšľam nad následkami. Kráčam vpred a čakám, čo bude. Nie v beznádeji či zúfalstve. Možno trochu s obavami, ale strach to nie je.Ten je už dávno preč. Napichnutý na kôl. Odvaha kráča ruka v ruke s rozhodnutím. S mojim rozhodnutím. Či bude správne, či nie, priznávam sa k nemu, Nejde o život, to nie, aspoň teraz to tak vyzerá. Uvidíme, čo sa stane. Či neskutočne nahnevané a sarkazmom posilnené príšery vstanú z mŕtvych a mydliac dlhými rukami pripravia pre mňa sladkokyslú pomstu alebo ja víťazoslávne pozdvihnem trofej nad hlavu a kútikom oka zazriem, ako sa smažia v horúcom pekle.
Rozhodnutie. Pre niekoho banálne slovo a každodenná rutina, pre mňa však magické slovo, ktoré zmenilo môj život...
