Pás mala asi ako deväť ročné dievča a tepláky musela nosiť pod pupkom, aby ju netlačila gumička. Vždy bola posledná, keď sme behávali po dvore, ale tanier mala prázdny ako prvá či sme mali na obed šišky alebo mäso na šťave. Ale pamätám si takisto, ako pri odchode zo škôlky, keď pre ňu prišla mama a ako prvé jej vopchala lízatko do ruky, vybehol do šatne tiež Jakub a vlepil jej na pravé líce veľkú uslintanú pusu. Evička sa začervenala, oblízla farebné lízatko a odpochodovala domov. Takto to bývalo každý deň.
Postupom času, som si uvedomila, že som Evičke aj trochu závidela. Ja som svoju prvú lásku stretla až na základke asi v štvrtej triede. Zabuchla som sa do spolužiaka Jana, ktorý sedával v tretej lavici od okna. Problém bol v tom, že ho milovala asi polovica dievčat v našej triede. A mne neprihrával ani fakt, že som chodila ostrihaná podľa šerbľa. Veľakrát sa mi stávalo na ulici, že ma niekto zastavil a naťahoval mi líca so slovami, aký chutný chlapček. Malo to však racionálny dôvod. Môj dedko nechcel, aby sa mi v lete potila hlava a ani v zime pod čiapkou. Vďaka dedko. Takže medzi moje záľuby ako lezenie po stromoch, naťahovanie dážďoviek do prasknutia a vystrihovanie obrázkov Britney Spears z časopisu pribudlo i každovečerné bozkávanie koncoročnej školskej fotky.
Prvého frajera som tajila asi rok. Prečo? Lebo nevedel liezť po stromoch. Tajila som to až dotiaľ, kým ma sestra s kamarátkami nenačapala, ako sa s niekým bozkávam na lavičke pri Bille. Taký neuvážený krok. Po nejakom čase ma to prestalo celé baviť. Jura som pustila k vode. Nie preto, že ešte stále nevedel liezť po strome, ale preto, že mi nalieval čaj do pivového krígľa a miešal ho príborovým nožom. Viete si predstaviť ten zvuk?
No a potom sa objavil slušák s autom. Už dávno som nechodila ostrihaná na šerbeľ a nesťahovala som si sveter nižšie, aby mi zakrýval môj zadok v tesných džínsoch. Chodila som vystretá ako pávica a prehadzovala vlasmi zo strany na stranu. Ale ani táto hra ma dlho nebavila. Osudová bola esemeska, ktorú som miesto môjmu najlepšie kamarátovi poslala frajerovi. Au! Môžem ja za to, že sa volali rovnako?
Útekov, dramatických scén, za ktoré by som možno dostala aj Oscara, menších prešľapov, malých klamstiev, kriku a smiechu bolo aj dosť, ale nie dostatočne. Ak by ste náhodou poznali niekoho, kto vie liezť po stromoch, dajte mi vedieť.
