V rádiu hrala pesnička Máš chuť majoránky, lásko má a ja som nepohla ani brvou. Mama sa otočila smerom ku mne, vložila si ruky vbok a podvihla tmavé obočie. Pohodlne som sa oprela o sedadlo stoličky a apaticky som čakala, kedy sa znova rozprúdi debata o starodievockej dani, príbehoch s témou ja v tvojom veku, ďalších spolužiakoch s kočíkmi, mrhaním príležitostí, spoľahlivom partnerovi na celý život a usadlom rodinnom živote. Mama si utrela ruky do utierky a sadla si na stoličku oproti mne. "Poznáš Braňa? Čo býva o tri vchody ďalej? Vieš, syna toho môjho spolužiaka zo strednej. Pracuje v počítačovej firme za rohom. Minule sa na teba pýtal a tak ma napadlo, že..."
Niekedy mám pocit, že teta k nám chodí na návštevu len kvôli tomu, aby kula s maminou tajné plány. Podľa mňa sú obe stvorené pre založenie zoznamovacej agentúry. Nerada sa zdržujem takýchto posedení, lebo hneď, ako prekročím prah obývačky, začne teta len tak mimochodom vymenovávať najschopnejších kamarátov môjho bratranca. Potom medzi rečou a asi tretím nádychom poznamená, že som pribrala a že by som to mala robiť ako Petra, moja sesternica, ktorá má nového chlapa a schudla dvanásť kíl.
Sestra mi niekedy podstrčí popod záchodové dvere ženský mesačník. Myslím, že je v tom zámer. Popravde, na záchode sa číta najlepšie a ona to dobre vie. Okrem reklám na každej druhej strane sú tieto časopisy plné rubrík ako a kde zbaliť chlapa snov, sto trikov ako byť v posteli dračicou alebo rady ako byť lepšia ako jeho ex. Nie, že by som venovala nejakú extra veľkú pozornosť takýmto článkom, ale nikdy som nespozorovala ani len čiarku o tom, akým miestam a ľuďom sa vyhýbať, aby ste "toho pravého" nestretli. A ani nikde nepísali, kam netreba chodiť spolu s potenciálnym dohadzovačom ťažkého kalibru.
Na základe večného zožierania otázkou, kedy sa vydáš, kedy nám predstavíš toho tvojho priateľa, toto slovo mimochodom neznášam, a zoznamu linkov v mojej webovej schránky s najlepšími online zoznamkami a osobných skúseností som prišla na niekoľko miest, ktorým sa radšej vyhýbať.
Club. Bar.
Mám jednu veľmi dobrú kamarátku. Vždy bola tak trochu praštená. A ani s pribúdajúcim vekom a dieťaťom ju tá šialenosť neprešla. Pamätám sa, ako sme sa potajme vytrácali z domu, do skorého rána tancovali na stole a zatĺkali vypadnuté opätky z lodičiek na dlaždicových schodoch. Ešte dnes ju vidím, ako opitá robí šnúru na bare s priesvitnými motýlími krídlami na chrbte. Prednedávnom sme sa nahodili a zaspomínali na staré časy. Vybrali sme sa na otvorenie nového podniku. Po druhej fľaši vína kamarátka tresla päsťou po stole, schmatla ma za ruku a ťahala kamsi do davu. Zastavila sa pri urastenom svalnatom chlapovi v čiernom obleku. Trochu sa potackala, ukázala na mňa prstom a so slovami, že ona je single mu ponúkla moje číslo. Sekuriťák si ma s úsmevom premeral. Neskoršiu záchodovú hádku ukončila kamarátka tým, že ma pred ostatnými čakajúcimi dievčatami vykarhala ako sopľavé decko a poznamenala, že veď on má strašne dobré srdiečko.
Kostol.
Počas tých najväčších sviatkov navštevujeme kostol. Vždy sa mi však ujde miesto vedľa staršej babičky s hrubými okuliarmi, čiernou kabelkou zavesenou pri nohách, ktorá sedí v kostole už pol hodinu pred začatím. "To máš za trest", vždy mi povie mama, keď s pohľadom malého šteňaťa si chcem nenápadne vymeniť miesto. Mama naľavo a sprava mi do ucha vlieza piskľavý babkin spev a jej prísny pohľad mi naznačuje, že mám láskavo pozerať do spevníka a spievať. Sestra sa na mňa vyškiera z druhej strany lavice a ja nemám ani odvahu rozbaliť si cukrík. Asi by sa mi ušla jedna za ucho. A potom to začne. Keď farár, ktorý mimochodom vyzerá ako Chuck Norris pred dvadsiatimi rokmi, začne oznamovať milodary, prešiel dostatočný čas, aby mamina očami prebehla po prítomných chlapcoch, vhodných pre moju osobu. Začne mi šuškať a núkať toho z tretieho radu s bledými vlasmi a čiernej bunde. Dokonca mi niekedy dá na výber a ponúkne hneď tri alternatívy. "Chlapcov si treba hľadať v kostole", hovorieva vždy moja babka.
Autobus s klientmi.
Raz som tak mala transfer z letiska s prichádzajúcimi turistami. Sedel tam tiež jeden Pražák a celú cestu mi niečo vysvetľoval, opisoval a rozprával. A ja unavená, spotená a otrávená som nemala inú možnosť, ako mu s úsmevom prikyvovať. O pár dní mi na dvere zaklopal môj kolega. Sadol si na gauč, vyložil si nohy na stôl a začal rozprávať o tom, že spoznal jedného fajn chalana, ktorý by sa mi určite páčil. Je z Prahy a... Už som vedela koľká bije a hneď som ho chcela vypoklonkovať k dverám. Po niekoľko minútovom naťahovaní o tom, aby som mu dala číslo alebo aspoň kontakt na sociálnej sieti som ho vyprevadila aj s poriadnym tresnutím dverí. Celá táto príhoda skončila tým, že milý Pražák predtým, ako odišiel na letisko mi nechal na recepcii milý darček. Hneď dva. Jedným bola knižka s názvom Najlepšie polohy a druhá s vierohodne a tematicky ilustrovanou prednou stranou s titulom Erotika a telefónnym číslom na lístku spolu s odkazom: "Zavolej, když přijedeš domu." Dodnes si pamätám výraz recepčného, ktorý mi tento darček odovzdal. Tuším sa hanbil viac ako ja.
Ďalšími takýmito miestami, ktoré sú charakteristické vysokou pravdepodobnosťou výskytu "dohadzovačov" alebo zaváňajú príležitosťou na otvorenie tejto témy sú rôzne rodinné oslavy, nedeľné obedy, návštevy u babky či dokonca kary.
Väčšinou to všetci vidia tak, že keď je človek sám, tak to znamená, že je zúfalý, má nočné mory, dychtivo túži po rozprávkovej romantickej svadbe, bezhraničnej láske a tak sa zmieta vo vlastnom nešťastí, že mu treba pomôcť. Dobre, oceňujem súcit druhých a ochotu pomôcť, ale niektorí ľudia sú radi single a neznášajú predstavu prať svoje prádlo s niekoho ponožkami, hlásiť každú hodinu svoju polohu, tráviť trištvrte dňa v kuchyni a vychutnávať si romantické večery vo dvojici miesto poriadnej žúrky.
A kedže sa blíži ten Valentín, aby niekto nepovedal, že som feministka alebo veľmi vyberavá, sebavedomá či pretvárka, aj mne niekedy chýba vyhriata postel, otravné chrápanie, niekto, kto zažne svetlo, keď sa to bojím spraviť sama po dopozeraní hororu či jednoduché objatie. Ale na druhej strane, nie je nad slobodu, tancovanie do skorých ranných hodín bez večne vyzváňajúceho telefónu, robenia toho, na čo mám práve chuť a jedenia tony čokolády a zmrzliny bez výčitiek. Ale dokedy...
Týmto zdravím všetkých mojich známych, rodinu, priateľov a kolegov.
