Do Londýna som prvý raz zavítala na jeseň 2014 na spoločnom výlete s rodičmi. Do pobytu počas predĺženého víkendu sme sa pokúsili nasúkať toho čo najviac. Pri odchode ma napĺňali spomienky na priepasť pri Tower of London, naplnenú vlčím makom (symbolizoval deň veteránov) a na zábavný príbeh o prelezení plotu parku v Greenwichi, v ktorom nás jeden večer spolu so skupinou mladých španielskych turistov a rozladeným domácim psíčkarom z nedopatrenia pri skoršom uzavretí priestorov zamkli.
Zostal vo mne ale aj pocit, že do tohto čarovného mesta sa raz chcem vrátiť. O rok a niekoľko mesiacov neskôr som túto túžbu vyslovila pred kamoškou. Slovo dalo slovo a našli sme spoločnú destináciu pre letnú dovolenku. Čakal nás ďalší cieľ, a síce zastaviť sa vo výdavkoch na čo najmenšom čísle, zároveň ale aj dopriať našim túlavým topánkam čosi viac ako len britskú metropolu.
Lacné letenky od RyanAiru dorazili do našich mailových schránok ešte v priebehu mája. Nasledoval ďalší krok v podobe naplánovania ostatného programu. Prvé sny smerovali aj ku Škótsku či severnému Anglicku, tie sme však napokon odložili až na ďalší rok. Kamoška si totiž spomenula na Megabus, lacného autobusového dopravcu, ktorého využívala pri cestách po Spojených štátoch. Ukázalo sa, že ten svoje služby poskytuje aj vo Veľkej Británii, pričom jedna cesta často vyjde len na jednu alebo dve libry. Viac-menej z jeho spojení vyvstal náš itinerár v podobe Londýn- Exeter- Cardiff- Swansea- Oxford-Londýn.
Po ušetrení na cestovaní nastalo nastavenie úsporného režimu v oblasti ubytovania. V minulosti sa mi podarilo vyskúšať si v hlavnom meste Švédska couch sufring, no tento zážitok mi stačil raz za život. Rozhodnutie teda padlo na o čosi drahšie riešenie v podobe plateného prenájmu izieb v prevažne súkromných obydliach cez služby AirBnB. V odľahlejších častiach Londýna vyšla jedna noc pre dve osoby na nejakých 30 eur.
Tak sa stalo, že naša prvá cesta v Londýne viedla z Victoria Station vlakom do východného Croydonu. Ďalej nás odviezol trolejbus až k zastávke v blízkosti domu našich hostiteľov. Chvíľu sme o druhej ráno blúdili po tmavých uličkách, kým sme nenašli odvahu spýtať sa mladej černošky, kadiaľ sa dostaneme k tej správnej ulici. Problém nastal aj pri pokuse vyloviť kľúč k domu.Uchýlili sme sa k použitiu zvončeka a medzi dverami nás privítal jeden z ostatných hostí, okupujúcich inú prenajatú izbu.
"Neviem kde je vaša izba, asi niekde hore," poznamenal. Inštrukcie domáceho naozaj viedli k izbe na hornom poschodí, kde na nás čakali dve pohodlné postele. Ako sa neskôr ukázalo luxus, ktorý nám bol počas tohto tripu dopriaty len párkrát.
Na druhý deň ráno nám teda nič nebránilo vydať sa na prieskum mesta. Ako ale vidieť z Londýna čo najviac za čo najkratšiu dobu a ešte pritom aj ušetriť? V tomto smere pomohlo odporúčanie od známej: Free Walking Tours by Foot poskytujú prehliadky Londýna. Netreba sa nechať oklamať názvom, v skutočnosti sa v tomto prípade nič tak celkom zadarmo neponúka. Prehliadky fungujú na báze dobrovoľného príspevku, ktorý na konci dáte sprievodcovi podľa toho, ako sa vám prehliadka zapáčila. Existuje samozrejme aj možnosť neprispieť, ale ušetríte aj v prípade, že oceníte sprievodcu aspoň pár librami. Predsa len iné spoločnosti si za podobné prehliadky vyžiadajú omnoho závratnejšie sumy.
Medzi ponukou prehliadok si svoje nájde bežný turista, ale aj fajnšmeker bažiaci po nevšedných tematických prednáškach s tématikou Harryho Pottera či subkultúrou mestskej časti Camden. My sme ochutnali z každého kútika, keď sa na náš program dostala Tour of Westminster a Ghost Tour. Mladá sprievodkyňa na Tour of Westminster nás svojim pútavým rozprávaním zaujala natoľko, že sme do dňa napchali aj časť City of London tour. Tour of Westmnster and City of London tour sa dali skombinovať do 6 hodinovej prehliadky hlbšieho centra Londýna - London all in One. Obahovala aj jednohodinovú obedovú prestávku na vychytenej ulici s gastronomickými podnikmi Villiers Street a odporúčaním navštíviť reštauráciu Pricncess of Wales, ponúkajúcu tradičné britské pokrmy ze relatívne prijateľné ceny. Vytrávilo nám pri krátkom oddychu na tráve Victoria Embankment Garden.
Výhoda sprievodkyne spočívala najmä v tom, že nás doviedla na miesta, ktoré by inak pravdepodobne unikli našej pozornosti alebo by sme si ich celkom nevychutnali. Ako dobrý príklad poslúži výmena stráži pred Buckinghamským palácom, kde sa každý deň za plotom vedľa seba tisnú stovky až tisícky ľudí. Sprievodkyňa nás priviedla na vyvýšené miesto s výhľadom na Buckinghamský paláca a namiesto tlačenia sa pri výmene stráži sme si pozreli celý sprievod ešte pred príchodom k palácu. Obohatili ho welšský vojaci, ktorí so sebou priviedli capa. Čosi takéto zažila sprievodkyňa prvý raz. Nevedno, kedy čosi podobné zopakujú, ale vraj vás môžu prekvapiť aj tým, že počas sprievodu odohrajú napríklad znelku zo seriálu Hra o tróny.
Prednášky sprievodcov sú podobnými zaujímavosťami prešpikované. Dozvedeli sme sa napríklad, že módu prechádzok po parkoch zaviedla kráľovná Viktória. Tento pohyb smeroval k zlepšeniu zdravia populácie. Samotná kráľovná to ale poňala svojsky a svoju každodennú prechádzku absolvovala vnútri koča. Pospomínali sme si aj na hodiny dejepisu a anglickej histórie, keďže medzi obľúbené objekty prednášajúcich patril Henrich VIII a všetky jeho manželky.
Ozrejmili nám aj značenie britských holičstiev. Pred vchodom do pravého holičstva sa nachádza označenie s červenými a bielymi špirálovitými prúžkami. V minulosti totiž holiči okrem služieb ako strihanie zároveň prevádzali aj operácie alebo vytrhávali zuby. Keďže medzi časté riešenia vtedajšej medicíny sa radilo púšťanie krvou, práve tento proces toto označenie symbolizovalo. Podľa neho vedel stredoveký občan, či v danom holičstve uspeje aj pri hľadaní riešení zdravotných problémov.
Táto informácia nás naladila na podvečernú prehliadku s tématikou duchov. Ukázalo sa, že v Londýne sa dá študovať asi naozaj všetko, keďže nás privítala kanadská sprievodkyňa Jessica, doktorandka v odbore temnej histórie. Nazbieralo sa nás podstatne menej ako na ranné prehliadky, čo len pridávalo k pochmúrnej atmosfére.
Prehliadka sa začala pri jednej z najstarších staníc londýnskeho metra - Farringdon. Okrem toho, že ju častejšie nájdete zavretú ako otvorenú sa preslávila najmä tým, že má byť aj tou najstrašidelnejšou. Naskytuje sa preto však aj logické vysvetlenie - ľudia sa zvyknú báť nepoznaného a tak nečudo, že si novinku v podobe pišťania vlakov a zavíjania vetra v tuneli miestni vykladali ako hlasy duchov z druhej strany.
Mráz mi po tele ale prebiehal pri rozpovedaní príbehu o mučení protestantov, o ktoré sa postarala kráľovná Mary, známa aj ako Bloody Mary (Krvavá Mary). Rozhodla sa totiž svojich odporcov vytrestať verejnou popravou ich potopením do vriaceho oleja. Sklamalo ju keď nepočula ich výkriky, z výparov totiž odpadávali ešte pred tým ako sa ich telo dotklo oleja. Nariadila preto, aby ich ovievali a tak udržali pri vedomí. Pracovníkom trhu s mäsom, kde sa táto udalosť odohrala vraj ešte dodnes niekedy do uší dolieha krik obetí. Pri kombinácii tejto historky a pachu mäsa, ktoré sa tu spracováva môže človeku tak ako mne prísť až nevoľno. Podobnú reakciu dokážu spôsobiť aj slová o jednej z najznámejších masových vrahýň, voliacej si svoje obete počas 20-ročného pôsobenia v dojčenskom ústave ako tamojšia opatrovateľka Ameli Dyerovej.
Nedeľné ráno sa pre nás začalo pomerne skoro prechádzkou v divadelnej štvrti Soho a Chinatowne. Atmosféru ľudoprázdnych ulíc Soho v tomto čase dofarbuje predovšetkým pach moču po prehýrenej noci. Zamierili sme preto radšej ďalej na Trafalgar Square s dvomi múzeami s voľným vstupom - Národná galéria a Národná portrétová galéria. Pri troche trpezlivosti s turistami túžiacimi po selfíčkach môžete v Národnej galérii vidieť napríklad Van Goghove Slnečnice. V Národnej portrétovej galérii s vchodom ukrytým na zadnej strane budovy vládne o čosi pokojnejšia atmosféra a čakajú v nej na vás portréty kráľovských rodín či iných známych osobností britského politického a spoločenského života.
Niekedy si popri prezeraní pamätihodností treba aj oddýchnuť a Londýn na to poskytuje veľké množstvo príležitostí v podobe viacerých veľkých či menších parkov. Či už v Hyde Parku, Green Parku, St James Parku, Kennsingtonských záhradách či záhradách Buckinghamského paláca alebo v jednom z menších parkov ponúka anglická metropola takmer na každom kroku možnosť na chvíľu ujsť od záplav turistov a zložiť sa na zelenej ploche pri pikniku alebo na pár minút oddychu. Možno ste netušili, že v mnohých prípadoch oddychujete na miestach posledného odpočinku, keďže na území parkov sa v minulosti pochovávali napríklad obete morových epidémii. Mesto Londýn má v zálohe aj krízový plán v prípade, že by sa podobná situácia v budúcnosti opakovala, v takom Hyde Parku by dokázalo pochovať až stovky tisíc obetí možnej epidémie.
Pre poobedňajší program sme sa museli trochu viac buchnúť po vrecku, avšak vstup do štyroch populárnych pamiatok sme zohnali dopredu cez internet. Kombinoval vstup do múzea Madame Tussaud, na London Eye, do Londýnskeho akvária a Londýnskeho žalára.
V múzeu Madame Tussaud sa rozhodli využiť popularitu Sherlocka Holmesa, a tak od mojej poslednej návštevy pribudla interaktívna časť, v ktorej sa návštevníkom naskytne možnosť zahrať sa na detektívov. Okrem tej láka aj jazda zábavným vláčikom, približujúca históriu mesta alebo krátke 4D predstavenie s hrdinami Marvelu na konci prehliadky. Zážitok z expozície s figurínami komplikuje obrovské množstvo turistov na každom metri štvorcovom budovy, ktoré zvyčajne ďaleko presahuje jej kapacitu. Zakúpením vstupeniek v predstihu tak, ako sme to urobili my sa vyhnete aspoň čakaniu v dave pred vstupom, stačí aby ste sa dostavili na určenú hodinu a dovnútra vás vpustia hneď.
Prepchato pôsobí aj londýnske akvárium, kde sa na každom kroku treba vyhýbať rodičom s deťmi a predovšetkým kočíkmi. London Eye nás za čakanie v rade odmenilo aspoň peknými výhľadmi na podvečerný Londýn. Kúpa balíku vstupeniek sa ukázala ako dobrá voľba najmä vďaka návšteve londýnskeho žalára. Podobne ako v predstavení o Sherlockovi Holmesovi v múzeu figurín i tu v predstavení hrali mladí začínajúci herci. Poňatie trochu pripomínalo Festival duchov a strašidiel na bojnickom zámku, aj keď tunajšia hra so svojimi efektami dokázala vystrašiť aj staršie ročníky a atmosféru dotváralo jačanie dospelých žien. Samej mi nebolo všetko jedno, keď sa mi po zhasnutí a zapnutí svetla z ničoho nič objavila pred tvárou herečka v úlohe čašníčky. Niektorí ďalší návštevníci sa chvíľu potom museli vyrovnať s podobným scenárom, hlavnej úlohy sa v tom prípade ale ujal Jack Rozparovač.
Na púti za popravou pádom do niekoľkometrovej priepasti nás okrem stretnutia s odvrátenou stranou histórie mesta ako veľký požiar z roku 1666 či epidémie moru alebo pochmúrne osobnosti ako Jack the Ripper či urbánna legenda Sweeney Todd, čakala aj plavba malými loďkami. Niektorých z našej skupiny stihol odsúdiť aj sudca, pričom ako dôkaz viny stačilo aj tak málo ako vyslovenie svojho manchesterského pôvodu s miestnym prízvukom, welšský návštevník sa zase previnil neželaným kontaktom s ovcami.
Po nabitom víkende v Londýne sledovali naše kroky do pokojnejších destinácii v južnom Anglicku a Walese, kdesme si na päť dní oddýchli od ruchu veľkomesta. O tom už ale viac nabudúce.
