Máš niečo pred 30tkou a potom ti to jedného dňa dôjde človek, že za svoje svetlo si zodpovedný len ty sám, nikto iný, že je skryté v tvojom vnútri a nikto iný k nemu nemôže mať prístup, môžeš o ňom druhým povedať, môžeš skladať básne, písať poéziu, maľovať obrazy, skladať piesne, môžeš ho vložiť do každého slova a každého činu a aj napriek tomu nevyhasne, bude tam vždy. Niekedy bude horieť veľkosťou slnovratovej vatry inokedy veľkosťou malej sviečky, ale vždy bude prítomné - nevyčerpateľný zdroj.
A nakoniec zistíš aj to, že nie si zodpovedný za svetlo iných, len za to svoje. Zistíš, že vďaka svetlu si dokážeš posvietiť aj na tie tmavšie miesta a možno ti už neprídu tak desivé. Zistíš, že nás všetkých niečo spája a nie je to optický 5G kábel. Ak nájdeš to vlastné svetlo začneš sa na svet pozerať inými očami. Očami úprimnosti k sebe, k druhým, k svojmu životu. Nájdeš pochopenie a pokoj a nakoniec nehľadáme všetci to isté? Kúsok pochopenia, lásky a pokoja. Tak prečo ho hľadať vonku, ak sa stačí zastaviť, nadýchnuť sa, rozhliadnuť sa okolo a vnímať - hlavne sám seba.
Raz ráno som vstala a uvedomila si, že náš deň je ako obrovská nádoba ktorú počas dňa plníme, tak si trošku „posvieťme“ na naše myšlienky, slová a činy, aby keď si večer ľahneme obsah našej „nádoby“ nám vyčaroval úsmev na tvári.
Veľa svetelných dní prajem priatelia
MAYSA
