Písal sa 14. október 2009. Pre celý svet obyčajný októbrový deň, pre niekoho výnimočný. Dátum, ktorý sa do histórie slovenského futbalu zapísal zlatými písmenami. Zasnežený štadión v Chorzówe. Náš tím bez svojich opôr v defenzíve. Vlastný gól Severina Gancarczyka v tretej minúte. Katastrofálny terén. Zahodené šance Poliakov. Nevyužitá možnosť Kozáka. Bravúrne zákroky Muchu. Hvizd hlavného rozhodcu po uplynutí nadstavenia. Obrovská radosť, krik, potlesk, objatia, slzy v očiach hráčov, trénera, fanúšikov. Celý slovenský národ bol na nohách. Slová Marcela Merčiaka ešte dodnes spôsobujú zimomriavky na tele. Letenky na "čierni kontinent" sú konečne v rukách slovenských hráčov. To, čomu na začiatku kvalifikácie nikto neveril, sa stalo skutočnosťou. Sen o Afrike sa mení na realitu.
Dnes svieti v kalendári 15. jún 2010. Majstrovstvá sveta, ktoré sú pre celý svet 19. v poradí, sú pre nás všetkých prvými. Hráči už nemusia pozerať zápasy z pohodlia domova a rozmýšľať, aké by to bolo zahrať si na vrcholnom podujatí. Fanúšikovia nedržia palce len "cudzím". Konečne je Slovensko medzi 32 najlepšími. Štvrtý deň svetového šampionátu je ďalším medzníkom slovenského futbalu. Mužstvo pod vedením trénera Weissa odohrá svoj premiérový zápas. Súperom našich chlapcov bude Nový Zéland. Na Slovensku vypukla futbalová eufória. Zraky miliónov fanúšikov sa budú upínať na televízne obrazovky. S dresmi, vlajkami, šálmi, bubnami či pokrikmi budeme povzbudzovať náš národný tím. Všetci si prajeme, aby debut Slovákov na MS skončil ziskom troch bodov. Presne o 13:30 sa na chvíľu akoby zastaví čas. Nech nám moment, na ktorý Slovensko čakalo od svojej samostatnosti, utkvie v pamäti a slzy šťastia, ktoré nám padali na líca po postupe, sa opäť objavia spojené s hrdosťou pri počutí našej štátnej hymny. Spolu s celou veľkou futbalovou rodinou si zakričme: Slovensko do toho!
