Niekto dostane dar prežiť krásny a naplnený život, obklopený láskou, sprevádzaný šťastím. Iní musia v živote bojovať. Za seba, za svojich blízkych. Radosť zo života vystrieda smútok. Kroky nesprevádza šťastie, ale bolesť a bezmocnosť.
Aj mne sa stane, že prepadnem smútku. V takej chvíli si opakujem vety, ktoré mi to pomôžu prekonať. Alebo sa do depresie ešte hlbšie neponoriť. Opakujem si napríklad – nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Alebo – všetko sa raz skončí – aj to zlé.
Dar menom Sára
Oskar bol priemerný pracujúci muž, ktorý sa už zmieril s tým, že láska ho bude navždy obchádzať. Až kým neuvidel na detskom ihrisku Sáru. Éterickú ženu. Červené vlasy, pehavá tvár, pokoj, ktorý z nej vyžaroval. Keď jej syn Bedži spadne z preliezky, je to on, kto ich odvezie do nemocnice. Od tej chvíle sa jeho život zmení. So Sárou si k sebe opatrne hľadajú cestu. Opatrne preto, pretože Bendži má svoje potreby. Je iný, ako ostatné deti. Po svojom otcovi zdedil zvláštnu povahu – zajakáva sa, je pomalší, neskutočne pripútaný na Sáru, na akékoľvek zmeny reaguje agresívne. Nikto sa preto nečuduje, že Oskara odmieta.
Oskar je ale odhodlaný, že Sára sa raz stane jeho manželkou. Pomaly si začínajú budovať spoločný život. Prvýkrát v živote majú obaja pocit, že ich život sa naplní naozajstnou láskou a skutočným domovom, možno ďalším bábätkom.
Ich šťastie naruší nezvaný hosť. Sáre diagnostikujú nádor na mozgu. On je zdrvený, Sára, napodiv, stále verí, že celú liečbu zvládne a spolu všetko prekonajú.
Ako ďalej?
Oskar po najkrajších rokoch svojho života musí čeliť tým najťažším chvíľam. Sám s Bendžim odchádzajú k rodičom Bendžiho biologického otca. V danej chvíli sa mu to javí ako najlepšia možnosť, u koho by jeho syn mohol vyrastať. Keď sa Bendži hneď v prvý večer stratí, začne o svojom rozhodnutí pochybovať. Utvrdia ho v tom aj reakcie Bendžiho starých rodičov – nechcú ho v dome. Nechcú ho vychovávať. Je to akoby sa znova opakovala história. Veľké trápenie mali so svojím synom, Benžiho otcom. Už to viac nechcú zažiť.
Otázky bez odpovedí
Príbeh, ktorý prežijete s touto knihou, je smutný a plný nádeje zároveň. Je pretkaný emóciami, ktoré prežívali Oskar so Sárou. Od radosti, zamilovanosti, hlbokej lásky a viery, že už konečne bude život spravodlivý, plný slnečných a teplých dní po boku milovanej osoby, až po stav, keď budete nad knihou plakať a pýtať sa Boha, ako toto mohol dopustiť? Kde je tá spravodlivosť? Prečo si práve oni museli toľko vytrpieť?
Dojímavý príbeh, v ktorom sa pretkáva minulosť s prítomnosťou. Šťastné chvíle s tými okamihmi, kedy by sa Oskar najradšej poriadne vyfackal. Bez Sáry je zúfalý, len ťažko nachádza odpovede, prečo práve oni, prečo Sára.
„,To je to jediné, čo mi ostáva, Oskar', hlesla takmer nečujne.
,Čo akože? Čo ti ostáva? '
,Byť pokojná. Prijať to. Nehľadať dôvody. A snažiť sa vyťažiť z času, čo mi ešte ostáva, všetko, čo sa dá, aby som vám tu nechala...
,Čo aby si nám tu nechala? Čo? '
,Len tie najkrajšie spomienky. '
,Sára! ' zvolal som srdcervúco a v návale hnevu ju dosť surovo chytil za plecia. Aj som ňou zatriasol. Až sa jej vlasy rozleteli okolo malej bledej tváre, okolo hlavy, v ktorej bol ten tumor ako voľajaká časovaná bomba. Čo ak pod mojím náporom vybuchla?“
Nádej
Kniha vás prinúti zamyslieť sa nad sebou. Nad tým, či to, čo vás trápi, je naozaj také vážne, akú váhu tomu prikladáte. Pretože ak nás niečo trápi, je to naše trápenie, o ktorom si myslíme, že už nič horšie na svete neexistuje. Práve pri čítaní príbehu o Oskarovi a Sáre si uvedomíte, že mnohé z vašich problémov vlastne nie sú problémy, len naše nevyliečené rany a ego, ktoré sme ranili. Pretože vždy sa aj vo vašom okolí nájde niekto, kto prežíva ťažšie chvíle. Koho trápi nie to, či práve v skrini nemá najnovšie módne kúsky.
Áno, kniha je smutná, ale tiež vám dodá odvahu a nádej, že smútok v živote nemusí byť trvalý. Že aj to zlé, čo vám život pripravil, z vás môže urobiť lepšieho človeka. Aj keď to bude bolieť. Smútok vám spúta dušu i telo. Dá vám nádej, že ešte môžete byť šťastný.
„Ústa pevne zovreté, pehy celkom zreteľné, čo sa jej stávalo, vždy keď sa trochu hnevala a jej tvár obelela. Hnevala sa na mňa. Že som to dopustil. Že som to dopustil.
Sára, ale ja ho nájdem. Čochvíľa. Sľubujem ti to. Prisahám na našu lásku. Nájdem ho, len mi ešte dopraj čas. Čas na to, aby som zistil, čo sa tu dnes v noci vlastne stalo. Prehľadám tu všetko do posledného centimetra. Prejdem každý dom, každú skrýšu.“
