Presne na takúto oslavu mieri vyše stovka starostlivo vybraných svadobčanov. Nevesta Jules Keeganová je majiteľkou online magazínu. Cieľavedomá, úspešná žena, ktorá si okolo seba vybudovala auru neporaziteľnosti. Jej budúci manžel Will Slater je hlavným protagonistom obľúbenej televíznej relácie. Vždy šarmantný, až nadpozemsky krásny (ja som ho síce nevidela, ale z opisov hrdiniek na tom asi bude niečo pravdy), ktorého ste si obľúbili a nejako podvedome ste ho vnímali ako svojho hrdinu.
Pre svoj veľký deň si dvojica vybrala ostrov v Atlantiku. Nachádza sa tu stará pevnosť, ktorú terajší manželský pár prestaval na luxusný hotel. Toto odľahlé miesto s dominantnom pevnosťou, zarasteným starým keltským cintorínom a rašeliniskami navodí atmosféru, aby sa o tejto svadbe ešte dlho rozprávalo.
„Zvonku sa ozve nový zvuk. Znie takmer ako vietor, no je čoraz ostrejší a hlasnejší, až kým je nezameniteľne povedomý. Hostia zmeravejú. Zízajú jeden na druhého. Znova ich premôže strach, ešte väčší, ako keď zhasli svetlá. Všetci ten zvuk poznajú. Je to výkrik hrôzy.“
A veru že bude o čom. Počas svadobnej noci, počas pravidelných výpadkov elektriny, dôjde k vražde. Pod vplyvom dlho potláčaných emócií, alkoholu a atmosféry ostrova, na povrch vyplávajú skutočnosti, o ktorých ste sa nikdy nemali dozvedieť. A ktoré spôsobia, že motívov na vraždu je viac ako dosť.
Elitní spolužiaci
Medzi pozvanými nesmú chýbať Willovi spolužiaci zo súkromnej strednej školy. Že to bola banda nevychovaných a rozmaznaných deciek, na to prídete veľmi rýchlo. Práve izolovanosť ostrova a ponurá atmosféra v nich navodí pocit školských čias. Niektorí z nich stratia zábrany a akoby mávnutím prútika sa ocitnú v mladosti. Nielen tak pomyselne, ale aj správaním. A verte, neboli to žiadni anjelici.
„Ustúpim od neho. Predpokladám, že muž ako on si je veľmi istý svojou sexuálnou príťažlivosťou. Najprv to vyzerá ako šarm, no pod ním je niečo temnejšie, zložitejšie. Nemyslím si, že ho priťahujem, to nie. Položí mi ruku na plece, pretože môže. Možno to len príliš rozoberám. Bola to však pripomienka, že on je šéfom, že pracujem preňho. Že musím robiť to, čo povie on.“
Tiene z minulosti
Príbeh z pochmúrneho ostrova zachytáva udalosti niekoľkých dní. Pár dní pred svadbou, veľký deň D a ráno po svadbe. Príbeh je netradične vyrozprávaný hneď niekoľkými hosťami. Autorka sa pohrala s čitateľovou fantáziou. Cez rôzne postavy prináša nový pohľad na to, čo sa odohralo. Či už sú to spomienky alebo aktuálne udalosti z ostrova. Rozprávania sa často prelínajú a vy si tak poskladáte ucelený obraz.
Práve tento spôsob rozprávania odkrýva osobnosti hlavných hrdinov. Raz sa dívame na svet očami nevesty, aby ste sa vzápätí pozreli na tú istú udalosť optikou jej snúbenca, alebo Charlieho, Hannah, Olivie, Johnna a ďalších.
Svadba ako príležitosť byť na chvíľu niekým iným. Dovoliť si zabudnúť na skutočný život plný povinností, detského plaču, pracovných stretnutí a nenaplnených snov. Izolovaný ostrov plný tieňov minulosti privíta svadobných hostí, aby sa prejavilo zlo, ktoré v sebe tak dlho potláčajú.
Nielen vražda
Kniha neponúka dych berúce scény ako pri klasických detektívkach. Vypäté situácie vytvára to nevyslovené nielen medzi snúbencami, ale aj priateľmi. To, čo ich ťaží na duši alebo spoločné tajomstvá, ktoré jednému nebránia žiť si vysnívaný život, no druhému šancu na pokojný život vezme.
Pobyt na ostrove zmení mnohé životy. Nevesta Jules konečne pochopí, čo znamenal odkaz od anonyma. Ženích pripustí, že možno svojich priateľov podcenil. Oliviino tajomstvo vyšlo na povrch, konečne našla pokoj v duši a kto vie, možno si so sestrou Jules konečne nájdu k sebe cestu. Hannah odhalí tajomstvo svojho manžela a po dlhých rokoch zistí, kto bol dôvodom samovraždy jej sestry pred sedemnástimi rokmi.
Keď knihu dočítate, uvedomíte si, že vražda nebola ani zďaleka to jediné nepríjemné, čo sa stalo. To zlo, ktoré ostrov v hosťoch prebudil, môže byť omnoho nebezpečnejšie.
Krátky pobyt na ostrove rozjatrí mnohé rany, znova odkryje spomienky, ktoré mali ostať potlačené. Partnerské vzťahy postaví pred nové výzvy. Kto vie, možno sa aj vy zamyslíte nad tým, koho si vpúšťate do svojho života.
„Hanbím sa za teba. Čokoľvek ti na rozlúčke urobili, neospravedlňuje to tvoje správanie. Áno, možno to bolo hrozné. Ale nemáš žiadne trvalé následky, však? Pre Kristove rany, si dospelý chlap – otec. Máš povinnosti. A vieš čo? Unavuje ma dávať na teba pozor. Už ma nezaujímaš. Vyrieš si svoje sračky sám.“
