Záhadné zmiznutie Annaleise je až veľmi podobné tomu spred desiatich rokov, keď sa stratila Corinne. Je to iba náhoda? Práve v čase, keď sa domov vrátila Nic, Corinnina najlepšia priateľka?
Corinne
Aby sme pochopili zmiznutie Annaleise Carterovej, musíme odhaliť príčiny zmiznutia Corinne Prescottovej. Musíme odhaliť pravú tvár Corinne. Obe zmiznutia majú už na prvý pohľad veľa spoločného. Obe boli mladé, drzé, odvážne, no len málokto poznal ich pravú tvár.
Aj Corinne sa stratila. Presne pred desiatimi rokmi. V tých dňoch bol v meste lunapark. Veľká udalosť pre ospalé mestečko, stratené v hustom lese, kde sa dialo len veľmi málo. Lunapark bol vítaným spestrením inak monotónneho života. Pre partiu mladých ľudí, do ktorej patrila aj Nic Farrellová, bol tým večerom, ktorého udalosti poznačili navždy ich životy. Ak si myslíte, že k horšiemu, nemôžem s vami súhlasiť. Povedala by som, že po tých hrozných udalostiach, možno paradoxne, aj k lepšiemu. Po tom všetkom, čo spolu povyvádzali a čo vyšlo vyšetrovaním polície najavo, mnohým odľahlo, že Corinne už viac do ich životov nezasiahne.
„,Ale... čo si myslíš, čo sa stalo Corinne?' Vlasy sa mi postavili dupkom, keď som si ju predstavila na tejto verande, iba niekoľko desiatok centimetrov od miesta, kde sme sedeli – vlasy jej trčali z prikrývky a nad ňou sa skláňal tieň v rohu celého výjavu.“
V dievčati sa skrývalo čosi temné, niečo zlé. Aj keď to jej priatelia vidia, čosi ich k nej ťahá, nedokážu jej protirečiť. Aj keď sa s nimi zahráva, veľakrát je to na hrane zdravého rozumu, vždy jej to odpustia a podvolia sa jej manipulácii. Bola nevypočitateľná, rada provokovala, donútila vás nenávidieť ju a milovať zároveň. Podrobila sa každého, kto bol aspoň trochu ochotný sa podvoliť.
Minulosti neutečieš
Nic sa vrátila z Filadelfie do rodného mesta, aby bratovi pomohla predať rodičovský dom. O otca sa už takmer rok starali v opatrovateľskom domove, preto sa rozhodli, že dajú do poriadku dom. Týmto krokom chcela svoj dovtedajší život v Cooley Ridge raz a navždy uzavrieť. Chcela sa naplno venovať novému životu vo veľkom meste a svojmu snúbencovi.
Takto jednoducho si to predstavovala na začiatku. Nerátala s tým, že spomienky na udalostí tých dní sú tam a sú živé. Ak chce byť v živote konečne slobodná a šťastná, musí sa konečne vysporiadať s minulosťou.
Pozrel sa na mňa a silnejšie mi stisol ruku. ,Čo to nechápeš? Mne je jedno, čo sa stalo s Corinne.'
,No, tak je načase, aby si sa začal zaujímať.' Zhlboka som sa nadýchla. ,Sú tu tie fotografie a ona je mŕtva. Tak mi to povedz. Povedz mi, čo sa stalo.'
,Neurobila si nič zlé, to ti sľubujem. Nechaj to tak.'
Prikývla som a dovolila som mu, aby ma objal okolo pliec. A sebe, aby som mu uverila.“
Chce to trpezlivosť
Spočiatku bol dej zrozumiteľný a jasný. Po niekoľkých stranách sa hranice medzi teraz a predtým začali nenápadne stierať. Napomáhal k tomu aj spôsob, akým autorka ponúkla svoj príbeh. Keď prišla Nic domov, názov kapitoly je o dva týždne neskôr. Každý ďalší kúsok skladačky autorka uviedla na časovej línii slovami – o deň skôr. O deň skôr, o deň neskôr, po týždni od príchodu domov vás tak pomotajú, že strany knihy budete otáčať už iba s vidinou rozuzlenia.
Čoskoro som sa nadobro stratila v časovej postupnosti. Vtedy som mala krízu, či sa mi chcete tejto knihe venovať viac času. Stále živá minulosť, rovnaké opakujúce sa obrazy z prítomnosti, akokoľvek sa budete snažiť pochopiť, čo sa stalo vtedy a čo sa deje teraz, je odsúdené na neúspech. Najrozumnejšie je nechať sa unášať rozprávaním, ktoré v novom svetle dodajú do prípadu zmiznutia Corinne nové svetlo.
Prekvapenie na záver
Kto vydrží s knihou do poslednej strany, bude odmenený prekvapivým rozuzlením. Keď som pochopila, ako skončila Corinne a čo sa stalo Annaleise, chvíľu som len tak sedela, aby sa mi udalosti tých dní správne poskladali a konečne začalo všetko dávať zmysel. Aj keď sa kniha miestami číta ťažšie, nenechajte sa odradiť. Odmena v závere knihy bude stáť za to!
„Podráždene si vzdychol. ,Čas nemôže pršať. Nie je ani len reálny,' povedal a ja som vedela, že som ho stratila – on sa stratil a blúdi vo vlastnej myslí. ,Je to len miera vzdialenosti, odstupu, ktorú sme si vymysleli na pochopenie vecí. Tak ako centimeter. Alebo kilometer.' Pri reči pohyboval rukami, aby zdôrazňoval zmysel svojich slov. ,Tamtie nástenné hodiny,' pokračoval a ukázal na seba ,nemerajú čas. Ony ho vytvárajú. Chápeš ten rozdiel?'“
