Každý zodpovedný rodič chce zo svojich detí vychovať slušných a empatických ľudí, ktorí budú plne chápať a dodržiavať pravidlá spoločnosti, v ktorej žijú. Ako spoločnosť funguje, čo sa patrí a čo sa, naopak, robiť nepatrí, sa musia deti naučiť. S deťmi sa treba veľa rozprávať. Nielen o tom, čo sa deje okolo nich, ale v detskej reči im vysvetliť aj negatívne javy a udalosti, s ktorými sú deti každý deň konfrontované.
„Pred nástupom do školy deti poznajú už okolo tridsať až štyridsať hrubých slov. výskumy tiež preukázali, že polovica všetkých detí začína klamať vo veku okolo dvoch až troch rokov a že väčšina stihla vysloviť svoju prvú lož, kým dosiahla štyri roky. Nástup klamania v správaní je medzníkom normálneho vývinu dieťaťa. Čiže áno, klamanie aj nadávanie sú typickým detským správaním.“
Kniha ako hľadanie odpovedí
Ako novopečení rodičia hľadáte odpovede na otázky, ktoré sa začínajú vynárať ihneď po narodení dieťaťa. Ako dieťa rastie, otázok pribúda, no nie vždy nachádzate zrozumiteľné odpovede. A presne toto tápanie a neuspokojivé odpovede na otázky o výchove detí viedli novinárku Melindu Wennerovú Moyerovú k napísaniu tejto knihy.
Kniha vznikla ako reakcia na to, že sama nevedela nájsť relevantné vysvetlenia na otázky, ktoré sa vynorili pri výchove jej detí. Aj preto sa rozhodla, že sa na fenomén výchovy dnešných detí pozrie z vedeckého hľadiska. Svoje zistenia a závery zhrnula v knihe Ako nevychovať malých tyranov.
Kniha je určená nielen pre tých, ktorí by raz chceli vychovávať deti, ale aj pre „ostrieľaných“ rodičov, ktorí sa môžu pozrieť na to, čo a možno prečo nefungovalo vo výchove kedysi a ako sa na tieto výchovné postupy pozerajú psychológovia a sociológovia dnes.
Pre každého rodiča
Autorka sa vo svojej knihe venuje najčastejším otázkam, s ktorými sa stretne každý rodič. Napríklad, ako sa s deťmi rozprávať o pocitoch, ako ich naučiť zvládať aj ťažké úlohy, ktoré dieťa musí prekonať, aby sa nevzdávalo pri prvej prekážke, ako sa doma s deťmi rozprávať o šikane, či vplyvu sociálnych médií a mnoho ďalších. Rodičia by mali byť svojim ratolestiam sprievodcami v novom a nepreskúmanom svete. Najmä, aby deťom pomohli zvládať situácie, ktoré dieťa formujú, ale aj situácie, ktoré vyvolajú v deťoch rôzne reakcie a na ktoré sa musia naučiť adekvátne reagovať.
„Keď dieťa prichytíte pri klamstve, snažte sa zachovať chladnú hlavu. Podstatné je nenaštvať sa na dieťa, keď vraví pravdu. Rodičia často vyhŕknu: Sľubujem, že sa nenahnevám, len mi povedz, čo sa naozaj stalo. a čo potom spravia? Okamžite sa rozzúria, pretože deti popravde povedali, čo sa udialo. Deti sa tak naučia, že pravdovravnosť sa trestá. Lepšie predsa pochodia s klamstvom.“
Horúce témy
Kniha je rozdelená do dvoch veľkých kapitol – 1. časť s názvom Vlastnosti a 2. časť s názvom Stratégie. V prvej časti sa autorka venuje „problematickým“ vlastnostiam, ktoré je potrebné riešiť už v detskom veku, či už hovoríme o šikane, rozhovory o sexualite a zároveň tolerancii inakosti, ale aj o tom, ako naučiť dieťa nevzdávať sa v zložitejších situáciách, či otázke inej farbe pleti a multikulturalizmu.
Spolu jedenásť kapitol, ktoré môžete čítať v ľubovoľnom poradí. Kapitoly na seba nenadväzujú, tvoria samostatné celky. V závere každej kapitoly sú rady a návrhy, ako prečítané prakticky uviesť do života. Súčasťou každej z jedenástich kapitol je aj krátky zoznam rád a návrhov, ako informácie z kapitoly prakticky uviesť do života.
Čo musíme robiť, a čo nerobíme, je čo najviac venovať rovnakú pozornosť duševného blahu detí ako ich výsledkom. Hovorte deťom, že ich ľúbite preto, kým sú, nie preto, čo robia.“
„Výskumy svedčia o tom, že ak sú rodičia vrúcni a vnímaví, no zároveň nastavujú jasné hranice – stotožňujú sa s výchovným štýlom známym ako autoritatívno-rešpektujúca výchova – deti prosperujú. Tento prístup sa líši od autokratickej výchovy, pri ktorej rodičia nie sú ochotní dohodnúť sa a pohotovo používajú tresty.“
Ak chceš zmeniť svet, začni od seba
Ak si myslíme, že vieme byť lepšími rodičmi ako boli tí naši, v prvom rade sa musíme zamyslieť nad tým, čo, podľa nás, mohli urobiť v našej výchove lepšie. O čom sa s vami rozprávali a ktoré témy boli u vás v detstve tabu? Témy o sexe, sexualite, dospievaní, ale aj ľudskom tele, boli kedysi zakázané a keď chceli rodičia svoje deti poučiť, boli to trápne chvíle pre obe strany. Nemusí to tak byť. Doba išla dopredu, generácia dnešných rodičov je odlišná od tej predchádzajúcej.
Ak chcete vychovať zdravú generáciu, je potrebné, aby ste zmenili uhol pohľadu a pozreli sa na výchovu z iného uhla pohľadu. Je potrebné s deťmi otvorene komunikovať o všetkom, čo sa okolo nich deje – nezakrývať im oči, keď sa dejú nepríjemnosti, deti cítia, ak sa okolo nich deje niečo zlé. Je potrebné sa o tom s nimi rozprávať.
Výchova je neustále učenie sa
V knihe nájdete mnoho štúdií, ktoré autorka často cituje. Ak vás tieto citácie zaujmú, v závere knihy je bibliografia. Pri čítaní som kvôli tomu mala pocit, ako keby som čítala niečiu diplomovku. Detailná bibliografia, množstvo odborných citácií, ktoré vám buď nebudú vadiť alebo ich budete preskakovať.
Ak sa do knihy poriadne zahryznete a budete vnímať, čo autorka chcela príkladmi povedať, a budete ochotní skúsiť tieto nové poznatky a vyskúšať ich u vás doma, budete možno prekvapení, koľko sa sami musíte učiť. Pozriete sa na vaše výchovné alebo zaužívané praktiky novým pohľadom. Možno vás kniha prinúti zamyslieť sa a možno vás inšpiruje robiť niektoré veci inak.
„Čiže by bolo odo mňa nerealistické, keby som vyhlasovala, že by ste mali upustiť od vysokých očakávaní, ktoré kladiete na deti. To sa určite nestane a ani by to k ničomu dobrému neviedlo. No podľa výskumov by sme sa ako rodičia mali pokúšať nájsť rovnováhu medzi očakávaniami, ktoré kladieme na deti, a láskou a náklonnosťou, ktoré im prejavujeme. Deťom ubližuje neustály a všadeprítomný tlak na dosahovanie výsledkov, ku ktorému sa ešte pripája kritika alebo odopretie náklonnosti, keď zlyhajú.“
