Náš hlavný hrdina sa volá Adam Adam – áno, jeho rodičia boli veľkí vtipkári. Plánovali mať viac detí, preto je logické, že sa meno ich prvorodeného syna muselo začínať na písmeno A. Aby to mal Adam v živote ešte veselšie, narodil sa na Štedrý deň. Double Adam alebo Adam na druhú napokon ostal jedináčikom.
Adam sa počas štúdia na právnickej fakulte zamiloval. Ema ho dostala nielen svojou krásou, ale aj zmyslom pre humor. Šťastie sa zamilovanému páru čoskoro otočilo chrbtom. Päť mesiacov od ich svadobného dňa mal nastať ďalší veľký deň. Ich rodina sa mala rozrásť. Bábätko sa vypýtalo na svet presne na Vianoce. Aj Ema, aj dieťatko ale pri pôrode zomreli.
Adam v ten deň plakal. Neboli to slzy šťastia, ale slzy nekonečného smútku. Na Štedrý deň, na Vianoce, ktoré od toho momentu nenávidel najviac na svete. Zaprisahal sa, že sa bude venovať už iba štúdiu a práci.
Dotiahol to na predsedu senátu najvyššieho súdu. Ako sudca bol povestný svojou prísnosťou a dodržiavaním zákonov. Súdil hlavou, podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, nenechával sa rozptyľovať emóciami.
Hádanka o šťastí
Keď mu lekár oznámi, že má nádor v hlave a ostávajú mu nanajvýš dva roky života, rozhodne sa odísť do výsluhového dôchodku. Majetok mu nechýbal, čo mu ale chýbalo, je niekto, s kým by svoj ostávajúci čas strávil.
Rozhodne sa rozlúsknuť záhadu, čo robí ľuďom radosť. Čo ich robí šťastnými. Začne cestovať po Slovensku, stretávať sa s rôznymi ľuďmi a rozprávať sa s nimi o živote. Počas jednej cesty na chalupu stretne vo vlaku Stelu. Tá mu ukáže, že ešte nie je pre neho neskoro. Neskoro pochopiť, čo pre človeka znamená byť šťastný a niekam patriť.
Stela
Stela je neobyčajná žena, ktorá vie veci presne a na rovinu pomenovať. Adamovi otvorí oči. Ukáže mu, že vždy ľudí súdi podľa ich činov, bez toho, aby si uvedomil, že tak konali za určitých okolností. Adam stále zabúda, že ľudia majú emócie a konajú pod vplyvom udalostí. Áno, každý môže robiť chyby, niekedy neodpustiteľné, často neracionálne rozhodnutia.
„,Adam, opäť vám musím pripomenúť vašu bublinu. Neviete sa s ľuďmi rozprávať. Uvedomte si, že už nie ste na súde. Už nekladiete otázky s cieľom zistiť, či je človek vinný. Skúste hľadieť na ľudí s láskou, nie s pocitom, že museli urobiť dačo zlé. Viete vy vôbec, čo je láska'?
,Aká láska'?
,Hocijaká. K hocikomu, k hocičomu. Alebo inak. Dokázali by ste ešte niekedy milovať?'
,Myslíte ženu?'
,Nie, muža! Dá sa s vami normálne rozprávať? Ste mentálne zaostalý?“
Až teraz, po rokoch v sudcovskom talári, si uvedomí, že možno nie vždy súdil spravodlivo. Po rozhovoroch so Stelou si Adam uvedomí, ako málo pozná ľudskú povahu. Tak pevne sa zabarikádoval vo svojej sudcovskej bubline, až zabudol skutočne žiť. Premrhal čas na to, aby sa zo života tešil, využil možnosti, ktoré mu, áno, aj po smrti milovanej Emy, život ponúkol.
Dajte si druhú šancu
S Adamom budeme hľadať to, čo sme pomenovali slovom šťastie. Ale čo to vlastne je? Je to niekto alebo niečo? Je to v nás alebo si ho musíme osvojiť? Aj keď vy vlastne tušíte, niekde vo svojom vnútri cítite, čo vás robí šťastnými. A kde to svoje šťastie môžete nájsť.
Nahliadnete do pohnutých osudov ľudí, ktorých Adam počas svojej cesty stretol. O utrpení, ale aj nádeji, že aj po ťažkých chvíľach môžu prísť dni pokoja a radosti. Alebo aj to, že ak ostanete sami, nikdy neviete, či vám život, osud, Boh, karma, akokoľvek si to nazvete, nepošle do cesty niekoho, kto vám pomôže životom kráčať ďalej. Pretože aj tá najväčšia životná prehra môže byť vlastne novým začiatkom.
„,Uhm. Klamať síce neviete, ste čitateľný ako Biblia, ale vymotať sa dokážete zo všetkého však? '
,To viete, roky praxe. Obžalovaní na mňa skúšali kadejaké triky, niečo z nich sa na mňa nalepilo,' uškrnul som sa.
Výbuch smiechu spomedzi jej pier nedal na seba dlho čakať.
,Nehovorte! Sudca sa učil od zločincov! Adam, naozaj ste unikát. Bežte si teda kúpiť tie vaše noviny a príďte ku mne na raňajky. Určite ste nič nejedli.'“
