V miestnych novinách som našiel zmienku, že útulok ponúka na osvojenie niekoľko psov. To je samozrejme bežná vec. Upútala ma poznámka, že medzi psami sa nachádza aj belgický ovčiak. To je ono! Ideálny pes do práce, aj na zábavu, pre otca do lesa to najlepšie, čo môže byť. Celý natešený som zlanáril kamaráta a ide sa...
Zamestnanec útulku ma informoval, že osvojenie veľkého plemena ma bude stáť 1 000,- Sk. Pravdaže, celý poplatok sa skladá len z nákladov na očkovanie, odblšenie a odčervenie. O zisku nemôže byť ani reč. Takto poučený prichádzam ku klietke a vidím ho. Páči sa mi, aj keď je jasné, že šampión z neho nebude. Ja ani žiadneho nehľadám. Je trochu zakríknutý a utiahnutý, ale to bude určite tou atmosférou útulku. Som rozhodnutý a volám otcovi. Po krátkej debate ho lámem a on sa už nevie dočkať, kedy Taka doveziem. Tako bol údaj z knihy v útulku a bolo to celkom fajn meno.
Až potiaľ to bolo celkom dobré. Potom ma napadlo, či náhodou neexistuje nejaká zmienka o prevedených očkovaniach. Rešpekt som mal najmä pred besnotou. Tako nebol túlavý pes, ale doviezol ho pôvodný majiteľ, ktorý ho už nechcel. Môj skromný názor bol, že ročný pes by mal mať očkovací preukaz, ale nemal. Veterinár ho vraj videl a nič nehrozí. Ak predsa len mám obavy, mám si zájsť k MVDr. .... Ja, od prírody zodpovedný, upaľoval som aj s Takom hneď a zaraz, ani ma netrápilo, že som nedostal ani najmenšie potvrdenie o zaplatení. Žiaden risk, toto nie sú žarty.
Ani neboli. Zdravotný stav Taka bol celkom obstojný, moje naivné pripomienky k odčerveniu a odblšeniu prešiel veterinár len miernym úsmevom a ihneď mi oznámil, že blchy psík zaručene má. Besnoty sa báť nemusím a zaočkovanie komplet + tablety ma budú stáť 960,- Sk.
Celý príbeh so psom by sa mal len teraz začať. Mal by som písať o tom, ako sme ho s veľkým rešpektom previezli domov. Rešpekt bol na mieste, pretože útulkár Taka nakladal do auta na oku, keďže ten po ňom dosť tvrdo štartoval. Vraj ho včera trochu capol lopatou, keď po ňom šiel. K nám sa správal celkom dobre. Mal by som písať o tom ako sa hneď v ten večer špacíroval s otcom okolo domu a o šoku, keď ráno otca skoro zožral. Potom sa zblížili a keď to už smerovalo ku kamarátstvu a pohode, Tako dostal hnačku. Dva dni po príchode. Potom ešte veterinár a päť dní potom, ako som ho doviezol, uhynul.
V útulku mi povedali, že oni mi dali psa zdravého a moja otázka, čo teraz, je úplne bezpredmetná. Viróza. Samozrejme, nie z útulku, ale už u nás doma chytená. Veriť v nejaké vrátenie peňazí je viac než naivné a opýtať sa, čo vlastne tá tisícka obnášala, to už hraničí s drzosťou.
Ide tu o to, že človek aj za toho najškaredšieho, ale preňho pravého orieška zaplatí 500,- Sk a to aj napriek tomu, že mesto a rôzne zbierky prispievajú na chod útulku. Zaplatí za niečo, čo ten pes s najväčšou pravdepodobnosťou ani nedostal. Zaplatí niekomu, kto pod rúškom nezištnej pomoci zvieratám robí svoj malý biznis. Možno aj preto je tam tých orieškov aj neorieškov toľko. Bohužiaľ.
