Keď som bol v siedmom ročníku na ZŠ, prišla Nežná. Dovtedy som bol poctivý pionier a dobrý žiak, vždy pripravený budovať a brániť, prípadne sa zúčastniť nejakého toho kvízu. Bol som nástenkár a kronikár, jednoducho prispieval som všetkými silami k plynulému chodu nášho malého pionierského oddielu Vladimíra Remeka. Že som bol večným predsedom triedy je samozrejmosť. Neriešil som žiadne dilemy, či to tak má byť, alebo nie. Bol som spokojný. Je to vlastne paradox, pretože ani jeden z mojich rodičov nikdy nebol v strane a pri tom nekonečnom nádhernom kolotoči návštev lesa a táborákov, ktorý som s nimi absolvoval, politická masáž naozaj nehrozila.
Jediná moja nechcená rebélia v detstve bola, že som v treťom ročníku išiel na prvé sväté prijímanie a ako známy všadebolko a bifľoš, čítal som z Písma. To už bolo na súdruhov priveľa, najmä preto, že mamka pracovala ako úradníčka na vtedajšom MNV. V práci jej ihneď jemne naznačili, že ak tam chce zotrvať... Pre mňa to znamenalo jedno voľné popoludnie v týždni navyše a o jeden predmet menej, takže ten "boj" proti komančom nebol až taký stresujúci.
Po roku 1989 som prepadol najprv mierovému posolstvu Johna Lennona a Beatles, protivojnovým románom Remarquea a Hemingwaya, neskôr vlne grunge. Sloboda, nezávislosť, právo. A už som sa toho nezbavil. Premýšľam a niekedy možno aj priveľa. Najviac ma prefackal môj rok na vojenčine. Ten štátu do smrti nezabudnem. Nevedel som pochopiť, že to čo máš na ramene z teba robí niečo viac. Hviezdičky, lístočky a pásiky. Nevedel som tomu prísť na chuť. Tam moje názory dozreli. Ovocie dozrievaním mäkne, moje myšlienky však dostali pevné nohy. A tu je niekoľko z nich.
Začnime najvyššími štruktúrami. Ideš voliť a veríš, že niečo zmeníš. Tvoja strana získa 40% hlasov a roznesie súperov na kopytách. Dáš si záväzok a týždeň nesleduješ médiá. Po týždni si zapneš TV a zistíš, že si aj so svojou stranou v opozícii, pretože 10 iných strán sa spojilo proti tej tvojej. Ešte pochopíš, ak sú to všetko strany z opačnej strany politického spektra. Ak však zistíš, že sa spojili všetky možné ľavo- pravé a stredostredé atď. , stratíš ilúzie. Počas volebného obdobia ešte pár "zvolencov" prebehne a chaos je dokonalý. Tento výsledný produkt pripravuje a prijíma zákony, ktoré priamo ovplyvňujú tvoj život. Uvediem niekoľko príkladov. Nezálaží na tom, v ktorej krajine by sa odohrali. Niektoré sú skutočné, niektoré by sa mohli stať a niektoré sa dúfam nikdy nestanú.
Zákon umožní, aby sa v najsilnejšej krajine sveta stal prezidentom človek, ktorý získa väčšinu hlasov len veľmi tesne, ak vôbec. Podozrenia z manipulácie volieb sú neprípustné, veď odborníci z tejto krajiny sledujú voľby po celom svete. 49,9 % zúčastnených voličov rešpektuje rozhodnutia človeka, ktorého by sami nikdy nezvolili.
Štát môže vyhlásiť vojnu susedom, prípadne podporuje inú krajinu vo vojne, napriek tomu že väčšina obyvateľov je proti.
Štát ťa môže do tejto vojny poslať a zlegalizovať zabíjanie, dokonca ho môže povýšiť na poslanie.
Sám v tej vojne môžeš zahynúť a tvoja rodina dostane odškodné.
Štát sa môže dohodnúť na zmene hraníc a staneš sa cudzincom vo svojom rodnom dome.
Môže ti udeliť trest smrti, aj keď si nevinný a vinného omilostiť.
Môže rozhodnúť o poprave chorého, či starého, ktorému trest už vlastne aj tak plynie.
Zákonodarcovia, sudcovia a policajti rozhodujú o tom, čo stebou bude v prípade, ak porušíš zákon a sami ho často porušujú.
Štát sa môže rozhodnúť a vysťahovať ťa z vlastného domu kvôli výstavbe diaľnice, alebo vodnej nádrže.
Môže ti na dohľad od domu postaviť atómovú elektráreň a v prípade jej poruchy ťa nebude informovať.
Podpíše zmluvu s Vatikánom, ktorá sa dotkne aj iných veriacich, či neveriacich.
Predstavitelia štátu môžu ignorovať návštevu Dalajlámu, aby si nepohnevali veľkého obchodného partnera.
Tí istí predstavitelia štátu sa môžu bratsky privítať s premiérom krajiny, ktorá porušuje ľudské práva a pohostiť ho aj z tvojich daní.
Ak usporiadaš zhromaždenie pred veľvyslanectvom tejto krajiny, môže byť rozohnané políciou, financovanou aj z tvojich peňazí.
Takto by sme mohli pokračovať v mnohých ďalších príkladoch. Určite nejaký systém musí byť, pretože ľudia ešte nie sú morálne tak vysoko, aby sa riadili len zákonmi svedomia a pracovali pre spoločný osoh. Je množstvo nebezpečných jedincov, pre ktorých je filozofiou násilie. Možno naozaj musíme byť pod neustálym dohľadom. Jedno je však isté. Veľmi ľahko ti ozubené kolieska systému môžu polámať prsty, v tom lepšom prípade ilúzie.
