Tak sme si to osolili.

To bola zima! Nie že by to bolo práve aktuálne, ale pri počasí, ktoré teraz vládne sa spomienky na tohtoročnú zimu vynárajú pomerne ľahko. Sneh nakoniec zmizol a ukázalo sa, čo všetko sme pohádzali po priekopách, cestách, parkoch a lesoch... Nebola to však jediná špina, ktorá vyšla na povrch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Nikdy sa nekončiace žartíky o tom, ako cestárov zaskočilo sneženie, ktoré nečakane zaútočilo v novembri už tvoria nevyhnutnú súčasť prvých zimných dní. Sneh potom útočí a "škodí" v pravidelných intervaloch až do jari. Prostriedky na údržbu ciest sú vyčerpané skôr, než sa vôbec s nejakou údržbou začne.

Keď som bol ešte malý pionierik, zima bývala dlhá a snehu v mojom rodnom Ždiari zvyklo naváľať toľko, že sme sa za domom púšťali na sánkach, alebo na špeciálnom stroji, zvanom skibob. Pre upresnenie, na mieste, kde sme sa vozili bola v lete rovina a skibob bol ružový.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počas celej zimy sme normálne cestovali autobusmi, prípadne autami po zasneženej ceste, ktorá bola vysypaná kamienkami. Pri každom náznaku sneženia intenzívne jazdili odhŕňače a my sme sa po ceste zo školy nechávali zasypávať týmito pekelnými strojmi. Vďakabohu, nikdy sme nechytili žiaden kameň, ani nič podobné. V lyžiarskej sezóne bolo v mojej dedinke viac zahraničných hostí, než domácich obyvateľov. Autá jazdili opatrne a v podstate všetko išlo pomerne hladko.

Postupne zimy uberali na intenzite, ale nedostatok finančných prostriedkov zapríčinil, že odhŕňacej techniky bolo čoraz menej. K tomu si prirátajme takých 400 kamiónov denne, ktoré od istého času začali jazdiť cez Ždiar bez obmedzení a vznikne nám obraz cesty, ktorá mátala roky vodičov v tom krásnom kraji. Snehové a ľadové koľaje, hrbole od reťazí. Každé podcenenie stavu cesty sa rovnalo nehode. Väčšinou nešlo o nič vážne, ale plechy si to odniesli vždy. Dokonca sa dlhodobým výskumom prišlo na to, že aj úpadok cestovného ruchu má na svedomí tá nešťastná cesta. A tak s ňou bolo treba niečo urobiť a vrátiť Tatrám zašlý lesk a slávu. To, že po tej ceste denne prešli stovky poľských áut, ktoré mali namierené do Jasnej, na Donovaly, alebo inde do Nízkych Tatier, to pozorným očiam ochrancov cestovného ruchu ušlo. Rovnako ich ani vo sne nenapadlo, že chyba môže byť aj v cenách vlekov a kvalite služieb, alebo v tom, že si návštevníci nemajú kam večer zájsť. Hodinové rady v lyžiarskych strediskách rovnako neboli problém. Jediný a hlavný problém bola tá hnusná dopravná tepna.

Skryť Vypnúť reklamu

A tak sme sa dočkali vyriešenia všetkých našich starostí. Posuny ochranného pásma dali najprv nádej na malé testovanie eko soli, ktorá zožala obrovský úspech. Neskôr sa nemožné stalo skutočnosťou a úsek Tatranská Kotlina, Ždiar, Javorina vysolili vynikajúcou, superšetrnou soľou.

Ak by existovali dôkazy, že solenie zachránilo ľudský život, budem zaň vďačný. Žiaľ, momentálne existuje len jediný dôkaz, o niečom úplne inom. Choďte sa tam previezť a ak budete mať pocit, že stromy okolo cesty sú nejaké zvláštne, tak to nie je pocit, ale fakt. Sú spálené a červené do výšky 1 až 1,5 m. Ekosoľ, ktorá bola do nebies vychválená v miestnych novinách asi nebola až tak eko. A teraz, smelo do mňa!!!

Rasťo Michalák

Rasťo Michalák

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Goral. Väčšinu života som prežil v Ždiari. Najspokojnejší som v Tatrách. Na rovine nie som vo svojej koži. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Skryť Zatvoriť reklamu