Ach
Či je človek biedny tvor!
Čo utrpenia
Čo hrôzy
Čo strachu
Hnusu a prachu!
Že človek činí stratu
V okamihu
Keď svoj život nazmar zverí
Internátu
Čo to vidia moje oči?
Čo to cítia moje nozdry?
Pozri!
Čo to vidí môj zrak ostrý
Môj zrak šakalí?
Ostatne – čo iné by sme čakali?
Len odpadky, humus a výkaly!
Kam sme sa to dostali?!
A zrazu – rata!
Posteľ pošpinená, znečistená
Neustlaná hnedky zrána
A dlážka zasratá!
Ponožky
Smrdia ako samo peklo
Horšie smrdia snáď len spodky
Človek nadýchne sa a je krotký
Omámený, otrávený
Padá rýchlo do mrákot
Do kúpeľne
Na záchod
Lenže tam?!
Sodoma je slabý výraz!
Ten pohľad ťa priamo týra
Týra ťa a plní hnusom:
V mise leží
Kde som – tu som
Hovna kus tak prenesmierny
Veľký ako vesmír čierny
Smrdí ako zdochlina
Grc sa v tebe vzopína
DeSadeovská hostina!
Tu sa však – môj priateľ milý
Čistotný a útlocitný –
Všetko iba začína!
Keď ti poviem, čo ťa čaká
Zovrie sa ti otvor ritný
Pot ťa zrazu omína!
Ak sa ráči dáke sústo
Otvor mrazák
Neboj, skús to!
Ale prijmi moju radu
Drž si nos a drž sa vzadu
Ako vlna tsunami
Ritný smrad ťa omámi!
Prekonaj však tento odpor
A vskutku tie dvierka otvor
Vylov prvé, čo len chytíš
Kým pach smrti nepocítiš
Potom prichíľ dvere zhurta
A pusti sa do jogurta!
To je totiž to, čo držíš
(aj keď nevábne to smrdí!)
Je to jogurt?
A či nie je?
Také čosi sa už neje
Či jesť by sa nemalo
Lenže čo?!
Tak vyvstalo.
Chop sa junák lyžice
Sfúkni pleseň z nej
Zatni zuby, zavri oči
Pieseň hladných znej!
Ak to všetko prežiješ
A celý ten „jogurt“ zješ
Nič sa neboj, drahý bratku
Nejednu tu ešte zvratku
Stretneš, uvidíš, zješ – a nie takú!
Tak to chodí
Na intráku!
