Skoro tak ako príroda, ktorú sa pokúšajú ovládnuť. Je to súboj jasne určených pravidiel prírody, kde každý jedinec vie, aké je jeho poslanie a ľudí, ktorí sa tiež tvária, že majú jasný životný cieľ. Ale mnohí sa nechávajú strhnúť davom a nestoja si pevne za svojim cieľom. Iný si za zase ním síce stoja, ale ten cieľ ich nenapĺňa. Ako by aj mohol ? Veď málokto si vie nájsť a málokedy si aj nájde dôvod na radosť. Ľudia sa stále ponárajú hlbšie a hlbšie do kolobehu povinností života, až sú v ňom tak hlboko, že cieľ, pre ktorý plnia povinnosti, sa im už úplne stratil.
Možno by sa mali nechať ľudia viacej inšpirovať prírodou. Zvieratá, ale aj rastliny ich poslanie naozaj napĺňa celý ich život. Možno sa dá argumentovať tým, že nemajú vlastnú vôlu ani rozum, a teda konajú len to, čo im hovorí pud alebo gény. Ale ľudia, hoci sú oveľa múdrejší, by si mohli niekedy zobrať z prírody príklad. A neísť proti nej.
Nemali by ľudia trochu prehodnotiť svoju disharmóniu a nezmyselnosť, keď to harmonickej prírode vychádza už niekoľko miliónov rokov ?
……A prečo jej to teda vychádza už toľko rokov bez vážnejších zlyhaní ? Aj keď aj v prírode sa občas stanú chyby, akými sú napríklad prírodné katastrofy, nevyvážený pomer živočíchov- napríklad keď je málo bylinožravcov, aj mäsožravce budú hladovať. Ale oveľa viac zlyhaní urobili ľudia a ešte ich veľa urobia. Napríklad genocídy, vojny, ekologické katastrofy,… . Na túto tému by sa toho dalo veľa napísať. Ale ja by som chcel skôr poukázať na prírodu, na jej rovnováhu, relatívny pokoj a spokojnosť všetkých členov s osudom (alebo len nevedia protestovať ? ). Je ťažké si predstaviť, že by mohla byť gazela zožraná levom spokojná so svojím osudom. Ale to je zákon prírody. Silnejší prežije. A tento zákon je príkladom aj pre mnohých ľudí. Lenže je celkom správne používať ho rovnako v spoločnosti ako v prírode ? Na jednej strane aj ľudia sú súčasťou prírody, ale sú tými najvyspelejšími stvoreniami. A tak by mali vedieť, ktoré z prírodných zákonov sú pre nich dobré a ktoré nie. Na rozdiel od zvierat, ktoré vlastný rozum ani vôlu.
A tak na záver, čím to je, že príroda je taká organizovaná, že mnohé veci sú u nej prirodzenejšie ako u ľudí, keď jej členovia ani zďaleka nedosahujú vyspelosť ľudí? Bude za tým človek ? Asi ťažko, človek nedaroval život ani jednému zo zvierat a nedaroval život ani najmenšiemu motýlovi. Napokon, príroda tu bola oveľa skôr ako človek. Tak kto ju stvoril takú organizovanú ? Musel to byť niekto väčší ako človek, lebo len niekto väščí ako ľudia môže dať zmysel života aj ľuďom. Ten niekto je Boh. On je Ten bez koho by nič neexistovalo. On dáva zmysel existencii každého tvora. A tak on je Ten, od ktorého sa máme učiť, lebo on stvoril nielen prírodu, ale aj nás, ľudí. Nás, ktorí sa niekedy tak vyvyšujeme, že sa dokonca vyhlasujeme za samostvoriteľov. Pánov vesmíru a všetkých stvorení.
Ale to všetko stvoril Boh. A hoci nám zveril moc nad všetkými stvoreniami a dal nám slobodnú vôlu, dal nám aj zodpovednosť. Porušením Božích zásad, berieme na seba zodpovednosť za svoje hriechy, budeme sa raz za ne zodpovedať Stvoriteľovi. Tak si skúsme uvedomiť niektoré z Jeho zásad, aby tá zodpovednosť nebola taká ťažká. Lebo pred Ním sa budeme musieť zodpovedať podľa jeho a nie podľa našich mylných zásad. Tam bude len On a my s našimi skutkami, podľa ktorých sa rozhodne, či bude naše celoživotné pechorenie sa za našimi cieľmi úspešné alebo nie. Ak áno, čaká nás obrovská večná radosť. Ale ak nie, čaká nás večné zatratenie. Tieto dva stavy sú tak diametrálne odlišné, že je nemožné nevedieť si z nich vybrať. Ja verím, že neexistuje nikto takí kto by si vybral stav večného zatratenia. Lebo len ten, kto sa sám dobrovoľne rozhodne pre takýto stav, kto sa rozhodne už nikdy nevidieť Boha, ho naozaj nikdy neuvidí. Boh nám totiž nechal absolútnu slobodu rozhodnutia, ale čaká do poslednej chvíle a do poslednej chvíle sa snaží nakloniť si nás na jeho stranu.
Aj keď sa nám zdá, že sa už s našim životom nedá nič robiť aj sme už močiari hriechov ponorení, Boh nám podáva pomocnú ruku. Aj keby boli naše hriechy ako purpur, on ich dokáže zmeniť na vlnu. (parafráza zo Sv. Písma- Starý Zákon.).
Boh je nekonečne trpezlivá Láska.
