Asi nemá kľúče, pomyslel som si.
Zrazu na mňa kričí nejaký muž, asi jej sused : ,,Hej mladík ! Pomôž tej babke !´´
A tak nemám na výber, najmä keď som vidím, že už, už sa šmykne na tom rebríku a spadne z neho. Chytil som jej nohy a pevne ich držal, aby nespadla, lebo sa dosť triasla.
Pýtal som sa jej: ,, Ako Vám môžem pomôžem pomôcť ?´´, ale ona mi neodpovedala .
Vtedy som ešte ani nevedel čo sa chystala urobiť. Nevedel som ani, ako by som jej najlepšie pomohol. A tak som len intuitívne konal. Spýtal som sa jej: ,, Môžem Vám nejako pomôcť ?´´, no odpovede som sa nedočkal. Držal som ju teda len za nohy a čakal som, čo bude robiť.
A v tom sa babka pustila štverať po zábradlí na svoj balkón. Išlo jej to veľmi ťažko a celá sa pri tom triasla. Jej márne pokusy trvali asi päť minút.
Potom jej na moje veľké šťastie prišli na pomoc už vyššie spomínaní susedia. Veľmi dlho by som ju tam už neudržal. Najskôr sa jeden chlapec pokúsil vyliezť na balkón, ale po zhliadnutí zaschnutej krvi pod balkónovým zábradlím ho hneď prešla na to chuť.
Dosť silný muž ju chytil za nohy a s mojou pomocou sa nám ju po krátkej námahe podarilo vytiahnuť hore. Obrovská satisfakcia. Nečakal som nič, ale nepočuť ani ďakujem, to človeka trocha mrzelo. Až na veľa som začul to slovo cennejšie ako zlato od babkinej susedky. Už bolo načase ! Len škoda, že som sa nedozvedel odkiaľ sa tam zobrala tá krv. Možno, že sa babka len porezala a zabudla to utrieť. No možno bola príčina iná. Ktovie ? Chudera vdova, možno tu už nepobudne dlho, preto som rád, že som jej mohol aspoň trocha pomôcť. Najmä keď to nikoho z okoloidúcich ani len nenapadlo. Ako milosrdný Samaritán pomáhal ranenému Židovi, tak som aj ja pomohol tejto starenke, keď okolo išli iba samí nevšímaví ,,farizeji.
