Robert Fico má obrovské šťastie, že Peter Pellegrini (zrejme iba na čas) od neho odišiel a založil si vlastnú stranu Hlas, ktorá ani nie je tak vlastná a ani ten hlas nemá tak silný, ako si na začiatku mysleli. Každopádne to vyzerá, že práve táto strana bude hlasom rozumu v novej vláde. Samozrejme je treba brať do úvahy, že latka je pri tejto konštalácii položená extrémne nízko. Z pohľadu Smeru je to ale ideálny spojenec na ktorého sa dajú hádzať nepopulárne kroky v zahraničnej politike. A pod nepopulárnymi myslím tie racionálne, ktoré sa nepáčia voličom Smeru.
Ľudia v Smere a Fico osobne si uvedomujú, že Slovensko je závislé od EÚ, NATO a západu všeobecne. Ekonomicky, technologicky aj vojensky. Kto si to neuvedomuje, sú ich voliči. Tí sú najmä mentálne závislí od Ruska. Nájde sa tu celé spektrum priaznivcov. Od zarputilých obdivovateľov Vladimíra Putina a jeho domácej, ale najmä zahraničnej politiky, až po voličov, ktorí by chceli neutralitu Slovenska. Samozrejme takú, ktorá je pod drobnohľadom Ruska. A niečo podobné im Smer pred voľbami aj sľuboval. Stále sľubuje a v ďalších rokoch aj sľubovať bude.
Doma sa tak Fico môže nechať unášať predstavou o budovaní priteľstva s Moskvou, ale v Bruseli bude musieť konať v rozpore s týmito slovami. Je to starý pragmatik a toto konanie už na niekoho zhodí. Ako ideálna obeť sa hodí napríklad Hlas. Ale keď bude poruke aj niekto iný, určite to využije. Vie, že s touto hrou sa dostane najďalej. Prinesie mu body doma, v zahraničí, a ako bonus ešte podkope Hlas.
Horšie budú zrejme kroky, ktoré urobí v domácej politike. To, ako sa bude správať k médiam ukázal už pred voľbami a bude v tom pokračovať. Fico systematicky buduje nedôveru voči tradičným médiám. Naopak, pomáha dezinformátorom (skoro som napísal alternatívnym médiám, ale to je rovnaká hlúposť, ako napísať, že existuje alternatívna verzia pravdy).
Keďže na veľké mediálne domy v súkromných rukách priamo siahnuť nemôže, začne pravdepodobne s verejnoprávnou televízou a rozhlasom. Rozdelením RTVS by sa zbavil terajšieho vedenia a do novovzniknutých organizácií by dosadil svojich ľudí. A ako vieme, dosadzovanie svojich ľudí je je to, v čom sú v Smere dobrí. Koniec koncov, lojalita sa v tejto strane cení viac, ako čokoľvek iné.
Ostatné médiá sa vrátia k starému modelu. Niekde na spektre od ignorácie, cez úražky, až po šikanu.
Podobné šťastie nebude mať zrejme tretí sektor. Tam sa pôjde tak ako doteraz cez útoky. Či už tie priame, alebo nepriame. A čím viac a hlasnejšie sa budú neziskovky bríniť, tým intenzívnejšie sa na nich bude útočiť. Nepríjemné je to, že tu bude mať Smer silného spojenca v podobe SNS. Teda nie úplne SNS, ale poslancov, ktorí boli za túto stranu zvolení do parlamentu. Zvyčajne fašistov, konšpirátorov a putinofilov. Vyberanú spoločnosť. Ešte, že je v koalícii Hlas. Ten bude robiť ako vždy krovie. Tváriť sa, že ich sa to netýka a oni sa tu len tak vyskytli. Na druhej strane je to pravda. Oni sa tu len tak vyskytli. Ani nevedia ako.
Robert Fico sa vrátil k moci s novou chuťou. Je vidno, že ho táto hra baví. Vie, že ihrisko má manitnely, ktoré mu postavil Brusel, občianska spoločnosť, médiá, ako aj koaliční partneri. To mu však nebráni, aby pokračoval v zápase ktorý začal.
