Nudnú politiku v tomto prípade vnímam ako želaný stav. Ako niečo, čomu sa venujú profesionáli, a nie je to zbytočná dráma. Vnímajte to napríklad, ako nudné pekárstvo. Nepotrebujete vedieť, že je v meste pekáreň, ale ráno si jednoducho kúpite čerstvé rožky. Bez toho, aby bol v noci ohňostroj, požiar, húkačky, reportáže…
Pamätným je moment, keď sa amerického republikánskeho kandidáta na prezidenta Johna McCaina snažili dotlačiť k urážlivému komentovaniu demokratického protikandidáta a neskoršieho prezidenta Baraka Obamu. McCain sa napriek vrcholiacej kampani a emóciám, ktoré prináša, vyjadril, že Obama je slušný človek, s ktorým akurát nesúhlasí v základných spoločenských otázkach.
Realita je samozrejme trochu iná, ale myšlienka je zaujímavá. A vôbec by sme sa jej nemali strániť ani tu u nás na Slovensku. Dokonca by sme ju mohli prijať za vlastnú, keď už tak tvrdošíjne odmietame západné vzory.
Politickú nudu si samozrejme netreba mýliť s uhorkovou sezónou. To je trochu iný stav, zvyčajne v letných mesiacoch. Vtedy sa naozaj nič nedeje. Nezasadá parlament, a aj ľudia chcú mať od politiky pokoj, ale nie je to tá pravá politická nuda.
Historicky máme na Slovensku (alebo ak chcete v Československu) skúsenosť s politickou nudou. Lenže je nutné rozlišovať medzi nudou, ako si ju predstavovali komunisti, a nudou v liberálnej demokracii. Či už systéme dvoch, alebo viacerých strán. Komunisti si ju predstavovali v dvoch úrovniach. Tá prvá je jasná. Zneškodniť akúkoľvek politickú opozíciu, akýmikoľvek prostriedkami. Jasné. Vieme, o čom hovoríme. Druhým spôsobom bolo otupiť občiansku spoločnosť, ale aj občanov ako jednotlivcov. Zabezpečiť relatívne slušnú materiálnu úroveň a nechať ľudí zaliezť na svoje chalupy a primäť ich, aby sa radšej nad politikou ani nezamýšľali.
K opačnému extrému sme dospeli vo viacerých demokratických krajinách a Slovensko nie je výnimkou. Možno za to môžu aj sociálne siete, ale možno aj nie. Dnes sa im prikladá priveľká váha, tak ako sa v minulosti vravelo, že tí, ktorí hrajú akčné hry, budú inklinovať k násiliu. Ale možno naozaj množstvo politikov hralo v detstve počítačové hry, kde bolo úlohou byť pekne otravný a vytvárať zbytočný politický konflikt. Tak či onak, politika sa zvulgarizovala na politickú šou.
Nevravím, že to k tomuto stavu nesmerovalo. Pamätám si z dávnej politickej minulosti reláciu Stredoslováci, kde odznela hláška, ktorú si pamätám dodnes. Zhodou okolností bola tiež jar, čo bol ten čas, kedy sa mládenec pozerá po dievčati a premiér sa pozerá po nejakom tom nepriateľovi. Dnes to samozrejme nie je len premiér, ale aby sa netrochárčilo, celé politické spektrum, ktoré podľahlo tomuto trendu.
V praxi by mali byť zákony predkladané vecne príslušnými sekciami ministerstiev. Mali by prejsť medzirozertnými pripomienkovými konaniami. Mali by sa vyjadriť odborníci a zainteresované strany. A vyvrcholiť by to malo v parlamentnej debate. Rovnako aj politické vyhlásenia by mali mať nejakú úroveň a formu. Debaty by sa mali viesť na témy, ktoré pohnú krajinou dopredu, a politika by mala byť súbojom ideí.
Otázkou je, či je nudná politika stále reálne želaným stavom. Vládny valec už nerešpektuje zavedené postupy tvorby zákonov. Odborníci sú vytlačení z politickej debaty, ako aj zo samotných ministerstiev (choďte sa opýtať Tarabu). Aj televízne debaty sú podobné formátu, ako Zámena manželiek, kedy je človeku trápne za všetkých zúčastnených. No a zvyšok sa odohráva na sociálnych sieťach.
Možno je to nezvratný stav. Možno sa už naozaj nevrátime k profesionálnej politike, kde budú medzi sebou súperiť politické myšlienky, ktoré budú prezentovať štátnici. Je to škoda, lebo raz by som chcel naozaj zažiť skutočnú politickú nudu.
