Biblický raj je miestom, v ktorom si Boh zaexperimentoval s dokonalosťou. Z neznámych príčin, asi v dôsledku intelektuálnej osamelosti, z hliny vytvoril Adama. Neskôr vytvoril Evu, lebo s ňou sa dalo porozprávať o kvalite strihov niektorých listov na ozdobných rastlinách. Budeme sa musieť asi zmieriť s tým, že Boh bol spoločenská bytosť a jeho mnohé osobnostné črty poukazujú na fakt, že bol minimálne obojpohlavný. Dokladom toho môže byť aj to, že ako pokušiteľ im vložil do záhrady strom poznania. Bezduchý Adam, správny archetyp muža, sa preháňal po 44 árovej záhrade a pokiaľ mal čo kosiť a piť, tak vedel ako niektoré stromy jednoducho prehliadnuť. Eva však bola zvedavá, ako len ženské vedia byť. A tak okúsila z plodov zo stromu poznania. Tam zhliadla nekonečnosť vesmíru a ponúkla ešte stále hlúpeho chlapa, poslušného vo svojej nevedomosti. Eva, využívajúc nové poznatky o manipulovateľnosti mužov, zviedla prísneho a morálne stabilizovaného muža. On, nepoznajúc zlo týchto ženských techník, dôveroval jej úsudku a s chuťou sa zahryzol. Tak sa zrodil človek moderný rozumný podľa Biblie.
Prométeus bol synom titana Iapeta. Bola to rozporuplná postava gréckej mytológie, ktorej hlavnou osobnostnou črtou bola neposlušnosť a programová averzia voči samozvaným autoritám. Neposlúchol Krona a spojil sa s Diom, zrejme v nádeji, že poučený všadeprítomný a všemocný bude lepšou náhradou. Avšak, ako býva v nebeských kruhoch zvykom, Zeus sklamal. A Prométeus opäť potvrdil svoju antipatiu voči vodcom. Vzoprel sa a z hliny ucapkal človeka. Nádejal sa, že si z prízemným tvorom lepšie porozumie. Stvoril človeka na svoj obraz, teda stvorenie neposlušné, zvedavé a pohltené tvorivosťou. Keď zhliadol Zeus na to roztrúsené stádo z výšky svojho zasneženého Olympu, rozhodol sa človeka zničiť dobou ľadovou. Skúšal to viackrát. Ale otcovský pud donútil Prométea k zločinu. Ukradol oheň z Olympu. Svetlo poznania, ktoré prinieslo teplo svetu. Ľudstvo si začalo pochutnávať na varených jedlách a objavili voľný čas. Tak sa z ohňa poznania zrodil človek moderný rozumný podľa Grékov.
Sloboda ducha, hlboko skrytá v týchto príbehoch, sa postupne pretlačila na povrch gréckej spoločnosti, až sa napokon stala základom zrodu logiky a etiky. Človek začal tvoriť veci na svoj obraz a z božských postáv sa stávali tiene minulosti. Bohovia strácali svoju moc nad svetom a ostal tu len človek ako miera vecí.
Aký je rozdiel v tých dvoch príbehoch? Zdá sa, že do povedomia našich myslí sa dostal len jeden z nich. Kým Boh tresce ľudstvo, za porušenie pravidiel, Zeus tresce Prométea. Kým Boh je osud, Zeus sa musí podriadiť aj dikcii osudu. Boh je Bohom pastierov, poslušne poslúchajúcich svojho patriarchálneho otca. Zeus a Prométeus sú "bohovia" Grékov, pastierov, ktorí sa radi učili, pýtali a spochybňovali a dobyli svet logikou a etikou.
Len si predstavte, ako sa Prométeus pobavil, keď sa ľudstvo vrhlo do sna abstraktnej spásy, následne povstalo z prachu a človek moderný renesančný osvietil nás duchom Leonarda či Einsteina a Darwina. Upadol v logike meštiackej morálky a následne vzlietol v sexuálnej slobode do výšin blahobytu. A teraz, preberajúc sa z konzumného ošiaľu a technologického bublifuku opäť hľadá cesty späť, k bezduchej poslušnosti. Spochybňuje prínos logiky k svojmu blahobytu a zase žiada duchovno. Našťastie sa v tomto nekonečnom cykle rodia noví Odyseovia, ktorí sa proti vôli bohov vracajú k svojím blízkym. Slobodní a plní skúseností, schopní naučiť tejto tzv. neposlušnosti aj svoje deti.
Od Grékov máme viac takejto múdrosti, než si vo svojom každodennom živote uvedomujeme. Od Rimanov sme zase zdedili toľko pragmatizmu, až sa to bojíme pripustiť. A génius Ježiša Nazaretského či Budhu máme odhalil toľko ľudskosti, že sme si to ani nezaslúžili. Už len začať s prípustnou aplikáciou toho všetkého. Ostať verní ich duchovnému dedičstvu. Bez ohľadu na to, či ste veriaci alebo veriaci ateisti.
Veriaci človek nikdy neuverí vedeckej téze, ktorá tvrdí, že bohovia sú výplodom kultúrnych potrieb. Ateista, veriaci vo vedu, uverí v boha ateistov lebo bohom ateistov je Prométeus, jeho vždy bystrý a neúnavný duch, ktorý premýšľa a uvažuje. Odporuje nezmyselným pravidlám a uteká pred nimi. Je to boh, ktorý trpí ako ľudia, prikovaný na skale utrpenia a odmieta sa podriadiť nelogickosti tyranie. Bohom ateistov je boh, ktorý nie je entitou. Bohom ateistov je duchovný výplod logiky a slobody.
