Nádej

Je to krásne,
keď spadnú hradby na duši.
Je to zvláštne,
že vôbec nikto netuší

prečo.

Tak rozmýšľam,
či je možné byť človeku
sám, stále sám,
zostať v citovom praveku,

niečo.

Keď je kolom
niečo mŕtve, prázdni ľudia,
kameň, polom,
prázdne reči čo ťa nudia,
láska iba tá
vtedy môže ťa zachrániť
jej objatia
nájdu tvoju stratenú niť.

Lebo nádej
v tvojom náručí pramení.
Zázrak sa dej,
keď sú milenci v súznení.

Moja nádej je lístok písaný modrým perom.
Moja nádej je že šetko pôjde správnym smerom.
Moja nádej je rým zakliaty za hradbou čísel.
Moja nádej je že slová majú veľký zmysel.
Moja nádej, moja nežná láska, to si ty.
Moja nádej je že chápeš moje pocity.

Zajtra už bude za chvíľu
a ak by došlo k omylu,
tak napíšte mojej láske,
tej podobnej sedmokráske,
že ju mám stále na mysli,
že je rád píšem nezmysly
a že ju ľúbim.

Ďakujem im
a ďakujem ti
že si.