Neodchádzaj

V tedy, keď sa máj vydá na lov,
možno chytí aj nás,
keď pri bicykli bez pedálov
sme v zajatí svetských krás.

A keď odídeš do krajiny modro-bielych striech
a zanikne tvoj hlas, tvoj smech,
tak v krajine baretiek s brmbolcom
nebude smutnejšieho tvora pod slncom.

Tak budem čakať na prvý snehový mrak,
keď ťa v zrkadle novembrových mlák
uvidím.

A svet sa znova kvetom rozpučí,
keď ťa znova zovriem v náručí,
asi sním.

A čo keď zabudneme
a zostanú len výčitky nemé,
jesenná depresia a prázdnota,
stratený cit a horkota.

Možno som len taký ako ty,
možno sa len bojím samoty.
A možno je v tom niečo zakázané,
uvidíme čo sa stane.

Tak mám strach o to čo nie je ani,
mám strach o slnko na svitaní,
keď zápasí s obzorom.

Tak mám strach, že ťa neuvidím viac,
že sa mi stratíš ako list na mesiac
za morom.