Špina
všade kolom nás sa
vzpína.
V ústach ju odnášaš,
ale neubúda.
Drísty
valia sa ľuďom z úst.
Klystýr
pripomínajú, odpusť,
no nie je to búda?
Aj ja za chvíľu pridám
vlastný podiel do sveta,
kde sa špiní do huby.
Aj seba pridám k vadám,
že, „sveta“ čo sa zmieta
vo vetách, mňa zahubím.
Ľudia –
pražce železničné.
Nudia
a ten, ktorý vyčnel
rýchlo sa zabrúsi.
A ty
hodíš sa iba do
vaty.
Smutný part pripadol
ti, výkvet zakúsiť.
Je trpké nikým nebyť,
chytať pľuvance v klietke,
denne drať sa cez chrastie.
A sladké nebyť pre byt,
hoc v klietke mreže riedke
obtrieť možno, dnu rastiem.
28. feb 2008 o 12:27
Páči sa: 0x
Prečítané: 330x
Špina
...sladké nebyť pre byt, hoc v klietke mreže riedke obtrieť možno, dnu rastiem...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)