Písmo:
A-
|
A+
S ukňu máš ušitú
niťou tmavej noci,
hviezdami pretkanú,
zvláštny je to pocit
dívať sa na nebo
v zime keď je dlhá,
na tmavú oblohu,
mesiac žmurky vrhá,
teší sa nesmierne,
čúčí mu to z očí,
na letný slnovrat,
keď sa dĺžka stočí.
Sukňu máš ušitú
niťou tmavej noci,
mesiac sem nazíza
oči ide zočiť,
bez zábrat špehuje
padajúce sukne,
zraky si pasie
na onakvejšom súkne.
Skryme sa perinou,
mesiac, chrbát ukáž!
Nevidel ešte si
snáď takýto úkaz?
Telá keď zošiješ
niťou letnej noci,
súkna sú zmiesené,
hviezda stony kosí.
Azda len zarána,
slnko rosu bozká,
ospalosť zahnaná,
oblečieš sa troška.
Ktovie čo šatník ti ponúkne,
dúfam, že práve len do sukne.
