Vyznanie

Keď sa slnko napoludnie zastaví,
tak by som si s tebou ľahol do trávy
a život by bol ako kvet v rozpuku,
keby som ťa s láskou držal za ruku.
A cítil by som sa v bezpečí,
jak dieťa v maminom náručí.

Vôňa tvojho tela
a vôňa púpavy,
čokoľvek by si chcela,
za úsmev láskavý
znesiem.

A možno som sebec,
možno mi niet pomoci,
keď chcem patriť tebe
od rána až do noci
nesmiem?

To čo ma hreje pri náprsnom vrecku,
strúha mi úsmev jak malému decku,
také jednoduché a zložité,
ako to len môže byť
a také prenádherne ušité,
že začínam strácať niť.
A ja viem ako sa to volá,
však vysloviť je to zakázané,
je to snáď obyčajná smola,
alebo osudu zahrávanie?

Aj keď to vyzerá ako žalm,
je to iba vyznanie:
Ľúbim ťa a inak to nebude, inak nie.