Odpovede dvoch poslancov SAS na otázku ohľadom ceny.
Chren: „Musím si tú správu najprv overiť lebo už aj novinárom nie je niekedy jednoduché všetko uveriť“.
Kollár na otázku či je to veľa. Alebo málo: „Vy ma chcete vyprovokovať k odpovedi, ale ja som o pár desiatok rokov starší, takže sa vyprovokovať nenechám.“
No aké „čisté, férové a hlavne zásadové“ odpovede. Jedna radosť.
A Kollár je ešte asi aj hrdý na tú svoju geniálnu odpoveď.
Ale rozprávať o šetrení, efektívnom využívaní štátnych prostriedkov vedia pekne. Rovnako však aj „efektívne“ míňať. Rozprávanie, to je hlavná charakteristika SAS. Skutek však utek. O šetrení v štýle SAS, že najprv navrhne vec, ktorá zvyšuje deficit, aby potom "víťazoslávne" prišla s nápadom, že sa toho návrhu vzdáva a žiada aj ostatných, aby šetrili, nemá vôbec zmysel sa baviť.
Najprv šetriť a potom ušetrené minúť na blbosti? A čo, to vymyslel štvorročný syn Hugo?
