Tento 1.-májový deň sa začal v znamení dobrej nálady. Predpovedala,že to bude deň, na ktorý len tak nezabudnem. Ráno som sa dozvedel, že budem sámdoma. Mál som sa povodne učiť, ale vybral som si lepšiu a príjemnejšiu možnosť.Isť von s osobou, ktorá je nenahraditeľnou súčasťou života, srdca, myšlienok.Rozhodli sme sa, len tak si sadnúť do trávy, oddýchnuť, pomôcť jej s domácoudo školy. Pobaviť sa, vyrozprávať, posmiať sa na záberoch zo stužkovej. Prosteprežiť deň úplne najlepšie ako sa len dá. Začo môžem M. ďakovať.
Že to bude deň, na ktorý nezabudnem sa ukázalo neskôr. Akokaždý štvrtok večer hráme basket. Je to už rutina, že sa vešiame po košoch,skáčeme, hádžeme loptu. No dnes to bolo výnimočné, zarylo sa to do pamäte. Bol sompod košom dopadal na zem. Zrazu som zacítil, že som do niečoho buchol, niečohočo mi vykrivilo nohu. Bola to niekoho noha, možno stehno, možno lýtko. Bol tolen krátky okamih, vedel som, že to nie je dobre, že niečo sa môže. Nedal sa užnijak ovplyvniť. Zacítil som silnú bolesť v pravom členku. Noha bola už nazemi a ja som padal nekontrolovane tiež. Myslel som si, že to nič nie je,že sa postavím a ono to prejde! No pri snahe odlepiť sa zo zeme somzistil, že to nejde. A pomaly som si to uvedomoval, je to VÝRON.
Snažil som sa prejsť k lavičke a sadnúť si. Bolito kruté bolesti, tak som sa predsa rozhodol ísť schladiť to pod studenú vodu. Neostávalomi nič iné ako tam sedieť a pozerať ako sa mi pod prúdom tečúcej vodyčlenok exponenciálne zväčšuje. Keď som už viac nemohol viac vydržať držať nohuv tej ľadovej vode, tak som skúsil znova stupiť. Dalo sa, bolesť už nebolataká výrazná. Pokúsil som sa to rozchodiť. Pomohlo, bolesti pomaly ustupovali.
Už som sa tešil, že to bude v pohode. Doma hneď boliošetrenia ako znehybniť a octanová masť, klasika. Bolesti úplne vymizli. Bolsom zvedavý aký veľký je ten opuch, či s tým budem musieť navštíviťlekára. Tak som si dal spevňovací obväz dole. To bola samozrejme ta na najhlúpejšiavec, ktorú som mohol spraviť. Bolesti sa hneď vrátili. Uf no nepríjemná bolesť.Možno písaním tohto článku sa snažím na to nemyslieť, ale veľmi to nepomáha.
Ostáva mi prežiť túto noc, ktorá je po výronenajkritickejšia a dúfať, že to nebude nič vážne a čo skoro budem môcťzapojiť znova do hry.
Možno stačila chvíľka nepozornosti alebo kus lenivosti a ničby sa nestalo. Možno je to len posledná bodka aby som na tento deň, len takskoro nezabudol.
