Možno to sa to musí vždy kompenzovať ako v prírode. Po krásnych slnečných dni príde dážď, po úspešných, vydarených dňoch musí prísť nejaký, čo všetko skazí. Možno to je spánkom, veď som išiel spať okolo druhej hodiny. Možno to je tým, že hneď z rána som ešte pokazil pečiatkovanie trom chalanom, čo sa prišli od ubytovať. Možno to je ľuďmi v okolí. Keď tak vlastne na nich pozerám. Nikto dnes nechýri šťastím. Je nejaký problém vo vzduchu alebo čo? Alebo ide to zo mňa? Povedzte mi to! Jožo, Milan, Marcel, Maťka, Kenny,...
Čo sa deje? Roznášam to ja? Kde je problém? Chcem aby ste boli všetci šťastný, spokojný. Namiesto toho toto? Všetci nervózny, nahnevaný, bez nálady...
Robím niečo zle? Chcem to vedieť... chcem mať každý deň slnečný alebo krásny dážď. Verím, že keď sa ráno zobudím, všetko bude znova ako predtým, všetko sa spraví. Opäť si nasadím moje veľké ružové okuliare a vykročím do toho sveta. Kde spravím úspešne skúšku. Milana nebude bolieť hlava, Jožo správne pochopí čo som mu dnes povedal. Marcel sa opäť vráti na izbu. Kenny prestane mať pocit, že je s nami nuda a že nemá čo robiť. Maťka prestane mať nervy a hnevať sa...
Možno to je nemožné, ale verím, že zajtra bude všetko OK...
