Na Islande sme prejazdili viac ako tisíc kilometrov. Najvzdialenejším bodom nášho výletu bola nádherná ľadovcová lagúna Jökulsárlón, ktorá patrí k najvyhľadávanejším atrakciám ostrova.
Lagúna vyplavujúca gigantické kusy kryštálovo čistého ľadu na pláž Atlantiku s čiernym sopečným pieskom vznikla vplyvom globálneho otepľovania. Ľadovec Breiðamerkurjökull, ktorý je súčasťou druhého najväčšieho ľadovca v Európe Vatnajökull, sa začal roztápať až v roku 1934. Lagúna je teda pomerne mladá a od svojho vzniku stihla zdvojnásobiť svoju rozlohu. V letnej sezóne je možné preplávať lagúnou na člne až do jej ústia v oceáne. Počas zimy je zas hladina zahalená pevnou vrstvou ľadu.
My sme navštívili lagúnu Jökulsárlón počas nádherného slnečného dňa v polovici februára. Bola pokrytá ľadovými kryhami s menšími prírodnými jazerami, na ktorých brehoch sa slnili odpočívajúce tulene. Práve tulene prilákali na ľadovcové kryhy približne stovku turistov s nadšením obdivujúcich morské cicavce a obrovské ľadové útvary vytvorené pôsobením rozmanitých živlov prírody. Len málokto si nechal ujsť možnosť urobiť si fotku, ktorá sa bude v rodinnom albume vynímať ako päsť na oko.
Ak ste sa pozreli bližšie, bolo vidieť, že kryhy sú v neustálom pohybe. Voľným okom bolo možné pozorovať nepatrný pohyb kusov ľadu po hladine. Keďže ľudí, ktorí opustili pevninu, boli desiatky, a nič nenaznačovalo, že vstup na ľad je nebezpečný, vstúpili sme aj my. Pozorovanie slniacich sa tuleňov vo voľnej prírode, vzdialených na pár krokov, bolo skutočne elektrizujúce. Rovnako aj pohyb po kryhách na spaľujúcom zimnom slnku.
Pri návrate z ľadu vidíme, že niečo nie je v poriadku. Vysoký bradatý Islanďan v typickom štrikovanom svetri s veľkou zrkadlovkou okolo krku zvoláva ľudí z lagúny. Ľad je príliš tenký a jeho línia sa pri brehu zužuje veľmi rýchlo. Navyše je vstup na ľad striktne zakázaný. Vytrvalo stál na brehu a dobrú hodinu odrádzal skupiny nechápavých ázijských turistov, ktorých oblečenie bolo viac ako nevhodné na islandskú klímu. Pýtam sa ho na hĺbku lagúny. Tá je podľa jeho slov najhlbším jazerom Islandu s hĺbkou takmer 300metrov. “Každoročne na ľade uviaznu desiatky ľudí, pritom vo vode človek dokáže vydržať len tri minúty. Následne umiera na podchladenie. Záchranné tímy musia počas akcií používať vrtulníky…” …”stratili sme už príliš veľa ľudí,” dodáva s neprítomným pohľadom a pátosom v hlase.
Islanďan odchádza, no aj napriek jeho slovám na kryhy ďalej húfne prúdia turisti. My len krútime hlavou. Aj keď mám zážitok na celý život, neviem, či by som po týchto informáciách urobil to, čo pred hodinou a vstúpil na neisté územie roztápajúceho sa ľadovca. Už teraz je jasne vidieť, že breh je značne rozbitý a pri návrate k pevnine treba skákať po pohyblivých ľadových doskách.
Vraciame sa na naše ubytovanie asi sto kilometrov naprieč nekonečnou rovinou. Po pravici vidím ľadovec a vľavo rozbúrený Atlantický oceán. Prechádzame najväčšou lávovou planinou na svete. Eldhraun má rozlohu až 600 kilometrov štvorcových. Slnko pomaly zapadá a všetci sme nabití energiou ostrova, na ktorého povrchu je možné sledovať oddeľujúce sa litosférické dosky.
Sme na našej chatke. Nasleduje sprcha , jedlo a večerný oddych. Pred odchodom na Island som polajkoval množstvo stránok s tematikou ostrova. Jednou z nich bol aj spravodajský portál Icelandic Review písaný v angličtine. Úplnou náhodou mi algoritmus Facebooku ukázal článok, ktorý mi vyrazil dych.
Slová Islanďana sa do bodky naplnili: “Na ľadovcovú lagúnu Jökulsárlón boli privolaní záchranári z oblasti Hornafjörður na pomoc turistom v ťažkostiach. Podľa tlačovej správy z ICE-SAR, 40 až 50 turistov uviazlo na kryhe, ktorá sa odkláňa od brehu.” Správu okrem anglických Icelandic Review priniesol aj najväčší islandský denník Fréttabladid. Celé sa to muselo odohrať bezprostredne po našom odchode.
Na druhé ráno priniesol portál ďalší článok o úspešnej záchrannej akcii. Sme v islandských médiách. Po bližšom pohľade na titulnú fotografiu vidím nás, štyroch Slovákov, ako sledujú z bezpečia brehu skupinu preskakujúcu kryhy!
“Podľa islandského denníka Visir, turisti, ktorí sa včera odvážili vstúpiť na kryhy ľadovcovej lagúny Jökulsárlón, vyviazli bez úhony. Ingólfur Bruun, sprievodca v miestnej oblasti, zachytil ich pohyb na ľade videkamerou.
Friðrik Jónas Friðriksson, bývalý manažér záchranného tímu Hornafjordur, sa na scéne objavil včera, krátko po štvrtej hodine poobede. Upozornil turistov, ktorí v tom čase boli 200 až 300 metrov od pevniny, aby sa okamžite vrátili.
Ingólfur pre denník Visir spomenul, že situácia na lagúne je "časovanou bombou". Turisti skákali medzi plochými kryhami a v sprievode rodičov boli aj približne deväťročné deti.
Na lagúne nie sú žiadne upozornenia varujúce ľudí pred nebezpečenstvom na kryhách, dodáva Visir.”
Aj keď sa po mesiaci na našej “mediálnej sláve” len pousmejem, nabudúce si radšej vyhľadám o plánovaných miestach viac informácií. Sila prírody je totiž neúprosná a ako povedal starý Viking v štrikovanom svetri, z ktorého sa vykľul bývalý záchranár:“ Island už stratil príliš veľa ľudí.”
Pár fotiek z lagúny
