Riešenie je v rodine. Fungujúcej normálnej rodine. Chápem tých, čo sa snažia presadiť pestúnske opatrenia v prospech opustených detí. Moja hračka, moje topánky a moji pestúni. Chceme mať všetko svoje. Decko potrebuje jednoduchý svet. Nemôže vás niekto iný uspávať, niekto iný kŕmiť a niekto iný upokojovať po návšteve zubára. Také decko sa rozpadne. Takto to funguje v celom vzťahovom a citovom svete. Prísna exkluzivita.
Tuším boli príčinou partnerské nezhody. Obe dievčatá mali šestnásť rokov. Boli dobré kamarátky. Pobili sa. Doslova si vošli do vlasov. kričali, ako keby sa pomiatli. Museli ich od seba odtrhnúť násilím. Vypadalo to naozaj veľmi zle. Na druhý deň sa skamarátili. Odpustili si jedna druhej. "Nehnevaj sa, chovala som sa ako krava. Už sa to nikdy nestane." Ubezpečovala jedna dievčina druhú. Usmiali sa na seba. V ten večer na izbe klábosili dlho do noci. Na ďalší deň putovali obe dievčatá do nápravno výchovného ústavu. Tak rozhodli úradníčky vychovávateľky na riaditeľstve detského mestečka. Po pol roku sa dievčatá odtiaľ vrátili späť do Mestečka. Obe boli zlomené a vyhasnuté.
Aby všetky deti mali svoju rodinu (069)
Aby všetky deti mali svoju rodinu. Nie som zameraný na politiku. Nikdy vo mne nerezonovali podobné bulshity. Aby každé dieťa malo svoju rodinu. To sa nikdy nestane. Tak ako sa nikdy nestane, že raz bude svet bez násilia a zločinu. Pevne stojím na zemi oboma nohami. Asi som nenapraviteľný skeptik. Prajem si len jediné v tejto veci. Aby každé dieťa malo svojho milého, chápavého a vľúdneho vychovávateľa, alebo pestúna, na ktorého sa bude môcť spoľahnúť a plne sa oprieť o neho. Kedysi dávno sa o deti v ústavoch starali iba ženy. Staré dievky. Hodne sa vraj dbalo na to, aby boli tieto ženy slobodné. Aby boli naozaj oddané svojmu poslaniu vychovávať a neboli rušené svetskými partnerskými záležitosťami. Možno je to dobrý pohľad, ale to podľa mňa nestačí. Ženy sú dobré a láskavé, ale ak majú niečo rozhodnúť a posúdiť, sú často mimo. Nechýba im inteligencia, to rozhodne nie. Chýba im odstup. Príliš sa do všetkého ponárajú. Asi sa príliš snažia. A to nie je vždy dobré. Jedna a jedna sú dve. To iste. Ale niekedy aj sedem. Záleží vždy od okolností.
