Vychovávať. Nie však stálym vyhrážaním sa a trestaním. To dokáže každý blbec. Ak aj ústavani nadviažu neskôr k nejakému partnerovi alebo partnerke vzťah, je veľmi povrchný a nestály. Skôr sa obmedzuje len na sex. Sex to áno. Ten je v Mestečku veľmi obľúbený. Nahradzuje pozornosť a pohladkania.
Niekoľko dievčat bolo ktoré sa mi v Mestečku fakt páčili. A boli jedna či dve dievčence ktoré boli naozaj nádherné. Nechceli sa však kamarátiť. Chceli so mnou rovno súložiť. Potrebujem sex ako ktokoľvek iný. Som mladý a pri chuti. Ale rovnako potrebujem s babou pokecať a skamarátiť sa. Vlastne potrebujem na všetko nejaký čas. Prsia sú pekná vec ale aj ženský obdiv je rovnako pekný ak nie ešte viac. S mestečkárkami sa však nedalo. Hneď by preskočili niekoľko krokov vo vzťahu a vhupli rovno na to. Nič pre mňa. A tak som radšej chodil s chalanmi na pivo.
Druhí chalani také zábrany ako som mal ja nemali. Viem o deckách ktoré mali jedenásť či dvanásť rokov a mali už sex. Po trinástom roku to už bola mestečkárska normálka. Takže vzťahy tu boli krátke ale intenzívne. A tak je to aj keď odrastú. Nedokážu udržiavať normálne vzťahy. Také čo aj vydržia. Čo sú naozaj pevné. Ich manželstvá sú len krátke a nenaplnia ich zvnútra. Radi by sa zaradili ale nejde im to. Nemajú na to tú potrebnú výbavu. Chýba im kus srdca. A tak sa často stáva že deti takýchto manželstiev končia zase v ústavoch. Toto je to čo detské domovy nikdy nevyriešia. Toto dokáže dať zanechaným deckám len rodina. Úplná rodina, zo svojimi stáročiami trvajúcimi pravidlami a vzormi. Možnože pestúnska dobre fungujúca rodina.
