Prostredníctvom počítača ale aj X-boxu sa stýkam s hernými bláznami gamesiek Modern Warfare 3, Doty 2, World of Warcraft, League of egends a iných. Ja Američanom hovorím o Slovensku a oni mi hovoria o Amerike. Musím im hodne poopravovať pohľad na nás. Niekedy sú prekvapení, že vôbec máme internet. Keď im hovorím o rýchlosti svojho pripojenia, sú zarazení. Sami majú sotva polovičnú rýchlosť.
Swifty, pôvodne z Portorika, teraz býva na Floride ma štyridsaťtri rokov a úplne spojil svoj život s internetom. Je partnerom Youtube, teda je za pozeranosť a subscribovanie na Youtube platený. A dobre platený. Za tisíc pozretí ma asi dva doláre. Mesačne ma pol milióna pozretí. Navyše robí testera pre Razer.
Alebo FPSRussia . Je s ním sranda. Jeho kanál na Youtube sa zaoberá testovaním zbraní, pušiek, ručných zbraní, brokovníc a sniperok. Je z bohatej rodiny. Tu a tam niečo vedome či náhodou vyhodí do povetria, ale ináč je v poho. V skutočnosti nie je Rus. Nech vás neoklame jeho presvedčivý ruský prízvuk. Je to mladý američan menom Kyle. Teraz som prezradil tajomstvo, o ktorom ani len netušia zhruba dva milióny jeho subskrajberov. Dúfam že ma FPSRussia nezastrelí.
Alebo Woody, tiež gamer, ktorý okrem herných realizácii robí laického poradcu pre mladých. Má syna Colina. Je postihnutý. (Auditory Processing Disorder, Speaking Disorder). Prostredníctvom pravideľného livestreamu rieši sexuálne a partnerské veci iných mladých. Nie je v tomto vyštudovaný, ale je naozaj dosť dobrý.
Títo moji kamoši sú naozajstné celebrity. Pozývajú ich do celoplošných amerických televízii a niektorí majú aj ponuky do filmov. Aj ja robím kroky k tomu aby som sa raz stal partnerom Youtubu. Stále viac a viac vo mne mohutnie predsavzatie, že nechcem svoj život žiť a prežiť tu na Slovensku. Ľudia sú u nás iní. Chcem do sveta. Za dobrými ľuďmi. Otec tieto moje potreby vždy náležite psychologicky okomentuje. „Zanevrel si. Ani sa ti nečudujem.“ Možno má pravdu. Som ale rád, že ma v tomto podporuje. V lete vycestujem.
Moji kamoši zo zámoria
Pokračovanie: V súčasnosti som celkom spokojný. Je to už päť rokov, čo som sa dostal z detského domova v Zlatovciach von. Nanovo objavujem nové veci a teším sa z každého jedného dňa, ktorý na slobode prežijem. Vždy pre mňa vzťahy znamenali veľmi veľa. Odvtedy čo som z decáku preč, znamenajú pre mňa ešte viac. Skoro denne sedím na nejakých livestreamoch svojich kamarátov z celej Ameriky. Rozprávajú a ukazujú obrázky so svojho bežného života. Kvôli posunutiu času presedím pri ich vysielaní celú noc. Poznávam túto krásnu krajinu deň čo deň. Zo stoličky pred svojim počítačom. „Ľudia sú všade rovnakí, tvrdí otec. Nechcem mu protirečiť, ale v tomto nemá pravdu. Slováci nekomunikujú. Keď sa v nejakej hre na niekoho z našich obrátim, odvrkne mi, alebo ma pošle niekam. Američania sú úplne iní. A čo mi vadí fakt hodne, je ten nízky sprostý rasizmus, ktorý tu na Slovensku existuje. Večne upratujem svoj facebook od takýchto.
