Ľudia sa ku mne dostávajú ťažko a ja k nim tiež. Proste sme nemali spoločné záujmy. Jeden z nich vlastne nebol spolužiak ale spoluchovanec Karol v detskom domove v zlatovskom Mestečku. Bol priamo z našej výchovnej bunky. Keď som tam býval nemal žiadne príznaky, ani len žiadny náznaky choroby. Karol bol dobrý športovec. V Mestečku sú všetci chalani športovcami. Nemajú čo robiť a tak behajú. Do pol roka od prvých ťažkostí bol mŕtvy. Na krku mal lymfóm veľký ako basketbalovú loptu. Len na jeseň minulého roku ho pochovali v jeho osemnástich rokoch. Ani neviem kam ho uložili. Možno na zlatovsky cintorín. Rovno medzi dedinčanov. Dedinčania nenadväzovali takmer žiadne kontakty s mestečkármi. Neviem o celej veci s Karolom skoro nič. Monika, baba z našej výchovnej bunky mi niečo o jeho konci hovorila cez facebook, ale nechcel som od nej vyzvedať, zdala sa mi na to príliš smutná. Karol bol sociálne úspešný. Svojou dravou osobnosťou dosť vytŕčal z kolektívu. Preto mal dosť kamarátov a vedel to s nimi. Teraz mi je ľúto že sme si viacej nerozumeli. Neviem o Karolovi jeho basic príbeh. Nepoznám dôvody prečo bol v Detskom mestečku. Skoro sme sa nerozprávali, pokiaľ zrovna na mňa neziapal. Spätne si vybavujem ako kričí na vychovávateľku, „a načo sa mám učiť?" Vlastne načo okolkovať, poviem to na rovinu. Obaja sme sa nenávideli. Vzájomne sme si ubližovali. Jeden z druhého sme mali silný rešpekt. Ba možno aj strach. Nikdy nebral ohľad na moje city, a ja som mu rovnako vracal. Vždy keď som okolo neho šiel drgol som do neho. Mestečkári sú z jeho odchodu hotoví. Na internete som narazil na ich úprimné slová na rozlúčku. Karol mal s mnohými deckami problém. Bola v ňom zlosť a hnev a dusil to silno v sebe. Bol to obrovský hnev, ktorý mal v sebe. Stále s niekym niečo riešil. Vyhýbal som sa mu, aby sme neprišli do ďalšej potýčky. Karol odpočívaj v pokoji, nemal si to ľahké.
V tom období ako ma presunuli do bunky ujca vychovávateľa Lisníka som navštívil iného svojho kamatáta zo základky v ich byte na sídlisku Sihoť, a poprosil som ho či nemá pre mňa nejaký bicykel, aby sa mi ľahšie prekonávali vzdialenosti medzi Detským mestečkom, zdravotnou školou a nemocnicou, kam som chodil za ocinom. Všade som chodil neskoro. Marek, aj tento môj kamoš sa volal Marek mi naznačil, že zadarmo to nebude. Povedal som mu že nemám žiadne peniaze. Uvedomil som si, že Marek je gamer, miloval počítačové online hry a tak som mu ponúkol steam na online hry na počítač. Mal som tam kúpených asi zo päť hier. Celkovo som mal dovtedy odohraných tisíc herných hodín. Marek súhlasil a hneď sa so mnou vybral do našej prenajatéj zamknutej chalúpky v Kubrej. Ten herný steam pre mňa ohromne veľa znamenal. Obetoval som ho, nepredpokladal som že sa vôbec niekedy ešte vymaním zo svojho zúfalého offline života. Bicykel od Marka sa mi totálne rozsypal po troch dňoch používania.
Prohlížeč nepodporuje vložené rámce nebo je nyní nakonfigurován tak, aby je nezobrazoval.
