O vychovavateľke Berdákovej som už hovoril. Mnohé vychovávateľky z Mestečka zastupovali jednu vychovávateľku ktorá bola na materskej dovolenke. Stále sa miesto nej u nás niekto nový striedal. Berdáková neslúžila u nás v bunke často. Ale keď už slúžila tak to stálo za to. Bolo to v jedno odpoludnie, skôr už na večer. V bunke bol doslova armagedon. Decká sa naháňali po bunke, všade bol krik a chaos. Nič a nikto nebol na svojom mieste. Všade bol totálny neporiadok. Takto nejako by vyzeral naozajstný vojnový stav. Jednoducho to skrátim, slúžila Berdáková. Kričala na decká a nedokázala nastoliť riadny mierový stav. Nakoniec pribehla ku skrinke na elektriku a vypla v celej bunke elektriku. Zavládlo ticho. Každý stuhol na mieste kde práve bol. Malé deti začali plakať. Potom Berdáková ističe zapla. Práve som si robil na počítači úlohu do školy. O sexuálne prenosných chorobách. Vyštartoval som na Berdákovú. Že mi zrušila hodinovú robotu do školy. Moja robota sa nedala v počítači obnoviť, pretože som ju robil v obyčajnom Notepade. Kričal som na vychovávateľku Berdákovú, že mi teraz úlohu napíše ona. Že ja ju nebudem viac písať. „A o čom si písal?" výsmešne sa zaujímala Berdáková. Povedal som jej že sme mali napísať prácu o sexuálne prenosných chorobách. „Také veci nepotrebuješ písať," ukončila vec.
Inokedy napadla jedného trinásťročného chalana z našej bunky. Vlepila mu zaucho. Jeho kamarát okamžite na vychovávateľku vyštartoval. Strčil do Berdákovej. „To čo bolo? Prečo nás mlátiš?" Zreval na ňu jeho pätnásťročný kamoš. Deti neprijmu od cudzieho človeka trestanie. Musia mať k nemu nejaký citový vzťah aby to dokázali prijať. To vyštudovaný vychovávateľ nevie? Berdáková takmer spadla na zem. Asi si neskôr uvedomila svoju chybu. Vec nikdy na riaditeľstvo nenahlásila. Ináč by chalana ktorý do nej strčil určite čakala polepšovňa.
Raz slúžila Berdáková v nedeľu. Ráno vzala dve najmenšie deti a vybrala sa s nimi na katolícku omšu do mesta. Asi sa rozhodla že práve tieto dve malé deti uvrhne do všemocnej bože ruky. Ostatné deti nechala bez akéhokoľvek dozoru v bunke. Ostatné deti jej nestáli za záchranu. Prečo tie dve malé deti nevzala na nejakú protestantskú omšu, alebo na satanský obrad, alebo trebars na kolotoče? Alebo len tak na zmrzlinku či do cukrárne. Ak by ste si mysleli že decká sa išli od radosti zblázniť keď zistili že sú bez dozoru mýlili by ste sa. Posadali si na stoličky a snažili sa prebrať nezvyklú situáciu v hlave. Nedokázali pochopiť že na nich nikto nedáva pozor. Že sú zrazu samé. Asi im to niečo z ich života pripomínalo. Stále sa pozerali na vstupné dvere. Nevedeli pochopiť že sú zase opustené. Na druhý deň sme boli všetci natlačení v oknách keď ujo vychovávateľ Lisník kričal na Berdákovú pred bunkou. Vravel jej aby už nikdy nevzala zastupujúcu službu u nás v bunke. Že ju v jeho bunke viac nechce vidieť.
